Tupolev Tu-14 [kód NATO: Bosum]

Tupolev Tu-14[/heading]

Dvojmotorový prúdový front-line bomber, skonštruovaný on the basis of rovnakých požiadaviek ako bomber the Il-28.
After porážke fascist Germany occurred in Sovietskom zväze relatívne rýchly development reaktívnych motorboat thanks skĺbeniu dovtedajších poznatkov sovietskych konštruktérov with the German trofejnou technique and materiálmi and supplied by the british prúdovými motoromi (and their subsequent licenčnou production). This allowed comparatively rýchlu konštrukciu prúdových lietadiel, aj lf spočiatku najmä prestavbou and adjusting vyrábaných vrtuľových typov individual konštrukčnými kanceláriami. Konštrukčná kancelária Tupolev thus took experimentálny bomber -12 on the base vrtuľového Here-2. I čoskoro was clear that this road is a dead and another development uberajúci sa in this way is just a waste of forces.

In januári 1947 preto pristúpila konštrukčná kancelária Tupolev for the preparation of a new project stredného frontline bomber with hermetizovanou kabínou and the two motormi on the base of the Rols-Royce Nene. The project "samoljot 73" (often called aj ako Here-72/73) thought the rate of 850 km/h, range 3000 km, and nosnosť 3000 kg bômb (officially format requirements defined 31.05.1947). The first years of the new bombardeŕa sa thought in decembri 1947. I čoskoro bolo but it is clear that predpokladané engines nemajú dostatočný performance pre dosiahnutie required výkonov and there's even a bola concern that the designed airplane can't even vzlietnuť. Nakoľko výkonnejšie engines, or k dispozícii, bolo decided on zástavbe tretieho engineand into making parts of the fuselage, ktorý by sa primárne used pri štarte and in the case of núdze and during the rest of the flight was switched off and prívodný channel air uzatvorený hatch.

"Samoljot-73" prvykrát vzlietol 29.12.1947 and bol-armed two-diaľkovo controlled vežami (hornej and spodnej time to hull) with dvojicou kanónov NR-23 in every, and dvojicou firmly inštalovaných kanónov rovnakého type in the nose. Factory skúšky boli completed in the half year 1948. During skúšok bola nameraná rate of 872 km/hr vo výške 5000 m (0.75 M), practical avail (so turning on the 3 engineand) amounted to 11500 m range with nákladom 3000 kg 1545 km. In August 1948 bola pri prudkom klesaní from a height of 10,000 m to a height of 7000 m nameraná rate of up to 920 km/hr, what is M=0,9.

Another development of the bol zameraný for compensation for british motorboat ich sovietskym (licenčným) ekvivalentom (2 x RD-45F and 1 x RD-500). In marci 1948 was decided on the production of 10 pcs prototypov with the designation Tu-14 in Race 23.
Štátne skúšky lietadla sa started in August 1948 and insisted to maya 1949. The results of the skúšok skonštatovali that parametre lietadla zodpovedajú požiadavkám ochre-range, which was about 190 km shorter. Pri skúškach boli zistené problems with činnosťou palivovej sústavy, čsté disorders motorboat and ďalšie shortcomings, ktoré sa konštruktéri tried to priebežne odstraňovať. Nevertheless the information content management nebola priaznivá - lietadlu absentoval rádionavigačný system, the possibility of bombardovania without vizuálneho sledovania cieľa, the de-icing system on the krídlach and chvostových surfaces. Pancierová protection of the crew (najmä zospodu) bola vyhodnotená ako nedostatočná and of the mala reservations with aj to použitiu rôcznych typov motorboat.

After winning výkonnejších motorboat Klimov VK-1 boli začiatkom year 1949 implemented adjustment, ktorých dôsledkom bola dismantling tretieho, hull engineand in prototypoch "Samoljot-79" (neskôr aj 81) and zostávajúce prototypes of the Tu-14 mali even used pre uvažovanú prieskumnú a variant of the Tu-14R (nakoniec len prototype "Samoljot-78"). Nevertheless, that prototype of "81"I was featured rádionavigačnými prostriedkami and allow bombardovanie aj without vizuálnej identifikácie cieľa (zariadenie PSBN-M / прибор слепого бомбометания и навигации - ПСБН-М), but the pre zvýšenei pčtov členov the crew on 5 ľudí (and niektorým other dôvodom) bol project in the summer of 1949 pledged (under niektorých zdrojov to dôvodom zastavenia project was aj konkurenčný project the Il-28, other sources again dôvody pripisujú najmä lack of motorboat VK-1). But about 3 mesiace neskôr gets Here-14 zelenú with cieľom vyrobiť the first 5 of the serial machines into septembra 1950. In this period gets Here-14 svoju finálnu form - miesto hull engineand sa objavuje no strelisko KDU-81 with the optical zameriavačom ASP-3P and hermetizovanou kabínou pre strelca-radio operator. At the same time, boli disassembled diaľkovo controlled streliská. The crew of the sa znížila on 3 ľudí. Ochre prescribed zmien bol zväčšený priemer nosovej and centrálnej part of the fuselage, no part of lietadla bola predĺžená about 0.4 m, zväčšenie bombovnice allowed niesť aj new bombs to M-46. Airplane was equipped with the new bomber zameriavačom OVI-6sr (ОПБ-6ср). The engines got novú fairing that uľahčovala obsluhe approach.

Factory skúšky boli completed in januári 1950, well nasledujúce štátne skúšky unravel all the advice nedostatkov (eg. chýbajúce katapultážne kreslá crew, the scope of the odmeru and námeru zadného streliska nespĺňa format requirements of the air force and under.). Nevertheless referred to výsledkom (and thanks flight parametrom) of the recommended sériovú production of the Tu-14 in the bombardovacej and torpédonosnej version after odstránení zistených defects.

In the summer of 1950 was a prototype in the Race 156 again rekonštruovaný. Bola zmenená no part lietadla, boli doplnené odmrazovacie zariadenia on the wing, chvostové surfaces and into the air inlet to motorom. Stredná part lietadla bola predĺžená of 0.43 m, what again zväčšilo cargo priestor. Airplane was well equipped with aerodynamic brakes.

Závrečné tests lietadla sa started in októbri 1950 and boli completed in januári 1951. Airplane vo generalities vyhovelo požiadavkám of the air force, except nižšej rýchlsoti and dostupu. Well in comparison with konkurenčným Il-28 fallen by 57 km/h max. rýchlosti, about 1300 m in dostupe and the rate of stúpania bola 2 times menšia. Well boli konštatované horšie take-off and pristávacie characteristics. To save the project, turned sa Tupolev on námorné air force, where vyzdvihol najmä priestrannú bombovnicu umožňujúcu transportation and vypúšťanie torpedoes from small, aj veľkých výšok and well realizáciu air mínovania. Referred to lobbying (along with inštaláciou všetkých potrebných systémov on transportation, drop and zamierenia torpedoes, for instance. zameriavač PTN-50) mal nakoniec success and it was decided about a serial production in favor of the navy ... ako torpédonosné and mínovacie airplane designed to prevádzku of the fixed to the take-off plôch with dĺžkou at least 2500 m (at that time spĺňli uvedenú požiadavku len 4 letiská the navy...). Rozhodnutie at the same time precludes the použitie lietadla ako frontline bomber from dôvodu needs veľkej štartovacej and pristávacej of the runway. Rozhodnutie of serial production (like the Tu-14T) and dodávkach Tu-14 námornému air force bolo nakoniec podpísané in August 1951, and serial production prebiehala in Race 39 in Irkutsk.

After the decision on the znížení počtov motorboat and presunutí ďalšej production zo of the Race 23 to the Race 39 bol the other made a prototype of the Tu-14 ("Samoljot-78") prepracovaný on prieskumnú verziu (This-89). Compared to The-14 our hermetizovanú centrálnu part of the hull. In this centrálnej part of the boli umiestnené two automatic cameras. Ochre prescribed fotoaparátov bola ďalšia camera umiestnená in bombovnici and well in chvostovej part of the lietadla. The range of the Tu-14R sa predĺžil inštaláciou another tank vo vnútri hull. Serial production of the Tu-14R sa nakoniec not yet begun.

The Tu-14 was from the loadout prvolíniových air útvarov the navy ... gradually sťahovaný from 1957 to 1959 and in ďalšom period bolo niekoľko kusov used len ako lietajúce laboratóriá.

The Tu-14 was in the počte about 50 pcs exported to China ľudovej republic.

Source: Tu-14 - y Il-28; Mirovaja Aviacija 212; DeAgostini Moscow 2013; ISSN 2071-1131
http://www.airwar.ru/enc/bomber/tu14.html