Rudolf Beran sa narodil v rodine maloroľníka a krčmára. V roku 1905 vyštudoval Vyššiu hospodársku školu v Strakoniciach a od roku 1906 pracuje v “Ústřední jednotě č. hospodářských společenstev″ a na sekretariáte agrárnej strany v Prahe. Od roku 1909 je tajomníkom Zväzu agrárneho dorastu (Svaz agrárního dorostu). Preukazuje mimoriadne organizačné schopnosti a stáva sa blízkym spolupracovníkom Antonína Švehlu. Od roku 1918 do 1933 je ústredným tajomníkom Republikánské strany zemědělského a malorolnického lidu (agrárnej strany), pričom po ochorení Švehlu fakticky riadi vnútorný život strany. Od 1933 do 1935 je úradujúcim podpredsedom (místopředseda) agrárnej strany, v rokoch 1935-1938 jej predsedom. Poslancom Národného zhromaždenia (Národní shromáždění) je už od roku 1918, kedy ho strana vyslala do vtedy ešte Revolučného Národného zhromaždenia (Revolučního Národního shromáždění) a túto funkciu vykonáva až do marca 1939.
V rámci agrárnej strany patril v 30. rokoch spoločne s K. Kramářom k predstaviteľom tzv. protihradného krídla, kritizujúceho Benešovu vnútornú i zahraničnú politiku. V druhej polovici 30. rokov patrí k zástancom dohody a spolupráce so Sudetonemeckou stranou.
Na mníchovskej kapitulácii nemá výraznejší podiel, dostáva sa však po nej na čelo politického života. Dáva podnet na vytvorenie Strany národnej jednoty, v ktorej sa, s výnimkou sociálnej demokracie, zlúčili všetky vtedajšie české politické strany. Od novembra 1938 do marca 1939 je predsedom Strany národnej jednoty.
Dňa 1.12.1938 sa stáva predsedom vlády v tom čase už federalizovaného štátu majúceho nový názov – Česko-Slovensko. Vo vládnom prehlásení zdôrazňuje Beran význam autoritatívnej demokracie a má záujem nájsť nový vzťah k Nemecku.
Od 15.3. do 27.4.1939 je predsedom vlády protektorátu Čechy a Morava.
Po nástupe novej, Eliášovej, vlády odchádza z politického i verejného života a uchyľuje sa na svoj statok v Pracejoviciach, naďalej však udržiava kontakty s časťou protektorátnej reprezentácie ale i domáceho odboja (odbojová skupina Obrana národa), ktorý dokonca finančne podporuje.
V máji 1941 je zatknutý gestapom a v júni 1942 v Berlíne ľudovým súdom (Volksgericht) odsúdený na 10 rokov väzenia a 100.000 RM za napomáhanie k vlastizrade a nadržiavanie nepriateľovi. V decembri 1943 je prepustený do domáceho väzenia v Pracejoviciach, kde je 06. mája 1945 oslobodený Američanmi.
Po skončení vojny na základe dohody predstaviteľov londýnskej emigrácie a komunistickej emigrácie v Moskve nebola činnosť agrárnej strany povolená a Beran je už dňa 14.5.1945 zatknutý čs. bezpečnostnými orgánmi. Následne je obvinený z úkladov proti čs. štátu a kolaborácie s nemeckými okupantmi a v apríli 1947 odsúdený Národným súdom na 20 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie majetku.
Zomiera vo väzení.
MALÍŘ, Jan a kol.: Politické strany, Nakladatelství Doplňek, Brno 2005 Buchvaldek, Miroslav a kol.: Československé dejiny v datech, Nakladatelství Svoboda, 1986
URL : https://www.valka.cz/Beran-Rudolf-t24138#89949
Version : 0
Reklama
Join us
We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.