Matyáš Korvín

Král český a uherský Matyáš Korvín


1469 - 1490

Vlastným menom Matej Huňady sa narodil 23.2.1443 v Koložvári (Cluj-Napoca v dnešnom Rumunsku). Bol druhorodeným synom Jána Huňadyho, uhorského veľmoža a gubernátora a jeho matkou bola uhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec Ján sa preslávil ako schopný vojvodca v bojoch proti Turkom. Vyslúžil si prezývku Turkobijec. Chrabrosť a vojenské úspechy Jána nezostali nepovšimnuté a Ján krok za krokom postupoval po rebríčku krajanských hodností. V roku 1446 ho zvolili za gubernátora, teda správcu celej krajiny.


Toto významné postavenie jeho otca, umožňovalo malému Matejovi pohybovať sa v spoločnosti politickej špičky Uhorska. Matej, na svoju dobu, bol veľmi vzdelaný. Jeho učiteľmi boli chorvát Ján Vitéz a poliak Gregor zo Samoku. Okrem toho bol Matej aj jazykovo veľmi zdatný. Ovládal maďarčinu, latinčinu, nemčinu, češtinu, chorvátčinu a ďalšie slovanské jazyky. Matej sa od malička priúčal aj politike. Jeho otec nevedel čítať ani písať, takisto neovládal žiaden cudzí jazyk. A preto, pri rokovaniach zo zahraničnými diplomatmi, používal mladého Mateja ako tlmočníka. Ján u syna nezanedbal ani vojenskú výchovu. Dokonca ho v roku 1454 osobne pasoval za rytiera.


V roku 1455 otec zasnúbil Mateja s Alžbetou, dcérou svojho najväčšieho rivala Ulricha Cilského. Tým sa Matej dostal do príbuzenského vzťahu s kráľom Ladislavom V. Pohrobkom. Alžbeta bola kráľovou druhostupňovou sesternicou. Zo sobáša však nebolo nič, pretože Alžbeta ešte v tom roku zomrela.


Keď Ján Huňady 11.8.1456 nečakane zomrel, situácia v Uhorsku sa riadne zdramatizovala. Ladislav Pohrobok sa rozhodol skoncovať s politickou mocou Huňadioucov, na čele ktorých stál Ladislav Huňady – prvorodený syn Jánov. Nevraživosť sa vystupňovala po zavraždení Ulricha Cilského. Vyústila do zajatia a popravy Ladislava Huňadyho v marci 1457. Spolu s bratom bol na smrť odsúdený, vtedy ešte len 14-ročný Matej. Lenže ten mal obrovský kus šťastia. Ladislav Pohrobok sa rozhodol, že ho popravia v Prahe, pri príležitosti jeho svadby z francúzskou princeznou Magdalénou. Ladislav sa svojej svadby, ani Matejovej popravy nedočkal. Mladý kráľ nečakane zomrel. A Matej sa z pražského väzenia vyhupol až na uhorský trón. Za kráľa ho zvolili začiatkom roka 1458 na sneme v Pešti. Matej bol v tom čase ešte v Prahe. Táto voľba bola výsledkom zmierenia sa dvoch uhorských politických táborov. Na jednej strane to bola skupina okolo Matejovej matky a na druhej, skupina okolo uhorského palatína Ladislava Gorianského. Spečatením dohody mal byť sobáš Mateja a palatínovej dcéry. Ten sa však neuskutočnil, pretože Matej sa ešte v Prahe zasnúbil s dcérou Juraja Podebradského.


Po nástupe na uhorský trón sa Matej usiloval zúčtovať s Jánom Jiskrom z Brandejsa a bratríkmi, ktorí pôsobili v Hornom Uhorsku (Slovensku). Bratríci v tom čase už dávno neniesli odkaz Majstra Jána Husa, skôr mali povesť zbojníkov. Plienili okolie svojich hradov a poľných táborov. Prepadávali kupcov, mešťanov, duchovných ba aj prostých sedliakov. Ich počet za Matejových čias bol asi 20 000. V Matejovom žoldnierskom vojsku bolo 5 000 pešiakov a 10 000 prevažne ľahkých jazdcov. Možno aj preto sa Matej najprv dal do vyjednávania s Jánom Jiskrom. Za štedré odstupné Bratríci vrátili kráľovi jeho hrady a mestá. Húfne odchádzali z Uhorska, prípadne sa dali zverbovať do Matejovho vojska. A tí, ktorí zostali verní bratríckemu hnutiu boli zmasakrovaný v bitke pri Veľkých Kostoľanoch v roku 1467.


Ani po týchto udalostiach nezavládol v Uhorsku pokoj. Matej bol počas svojej vlády permanentne vo vojne. V rokoch 1459-1464 bojoval proti Osmanskej ríši. V rokoch 1468-1478 bojoval proti krajinám Českého kráľovstva, v tom čase pripojil k Uhorsku Moravu a Sliezsko. V roku 1469 bol vyhlásení za českého kráľa (aj keď správnejšie by bolo použiť termín protikráľ). V rokoch 1477-1787 bojoval proti Rakúsku a v roku 1485 dobil Viedeň. Tieto vojenské úspechy dosiahol hlavne zásluhou svojho vojska, ktoré mu v tom čase závidel každý panovník v Európe. Povestné boli hlavne jeho čierne pluky (banda nera). Ako už bolo spomenuté išlo o žoldnierske vojsko, ktoré Matej budoval počas celej svojej vlády. Na vrchole svojej slávy Matejovi slúžilo 20 000 jazdcov a 8 000 pešiakov. V tom čase to bolo najväčšie vojsko v Európe.


V roku 1471 vypuklo proti Matejovi sprisahanie. Viedol ho ostrihomský arcibiskup a dvorný kancelár Ján Vitéz zo Sredny a jeho bývalí učiteľ a biskup Ján z Čazmy. Sprisahanie vypuklo práve kvôli dobyvačným vojnám, ktoré smerovali do Čiech a Rakúska. Uhorská šľachta si želala bojovať proti Osmanskej ríši a prinavrátiť si tak svoje majetky, ktoré teraz spravovali Turci. Ján Vitéz ponúkol uhorskú korunu poľskému kráľovičovi Kazimírovi Jagelovskému, synovi Kazimíra IV. Mladý nádejný kráľ vpadol do Uhorska v lete 1471 s 12 tisícovou armádou. Ale ešte do konca roka ho Matejovo vojsko vytlačilo z Horného Uhorska (Slovenska).


Matej sa okrem, takmer nepretržitých vojen venoval aj umeniu. Na svoj dvor pozval maliarov, sochárov a architektov z celej Európy, aby preň pracovali. Rozkvet kultúrneho života dokumentuje aj založenie prvej univerzity v Uhorsku. Matej ju založil v roku 1467. Niesla meno Academia Istropolitana a sídlila v Bratislave. Ako keby v jeho prípade neplatilo staré známe „inter arma, silent muse“. V roku 1467 zreformoval daňový systém.


Matej sa prvý krát oženil v roku 1461. Jeho manželkou bola už spomínaná Katarína Podebradská. Zo svojou druhou manželkou Beatricou Aragónskou sa oženil v roku 1476. Ale s ani jednou z nich nemal vlastné deti. Mal len nemanželského syna Jána.


Matej Huňady – Korvín zomrel 6.4.1490 vo Viedni. Keďže po jeho smrti nastalo v Uhorsku obdobie feudálnej anarchie, prostý ľud si zidealizoval predstavu o Matejovi a často sa hovorilo „s Matejom zomrela aj spravodlivosť“.

.