Organizácia československej domobrany v Taliansku

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.

Podnet k utvoreniu našich domobraneckých práporov dal vojenský atašé v Ríme Ján Šeba v memorande, ktoré zaslal 31. októbra 1918 E.Benešovi. Čs. zajatci boli sústreďovaní do velkého tábora v Bustu Arsiziu a do menších táborov v Avezzane a Fonte d´Amore pri Sulmone. Väčšina našich zajatcov sa do domobrany hlásila dobrovolne, ostatní sa potom pridali. Našli sa však dosť aj takých, ktorí sa do domobrany nehlásili a ani do nej nechceli vstúpiť. Tí boli potom odoslaní do Československa ako zajatci - štátni príslušníci.
Začiatkom decembra 1918 bolo započaté tvorenie práporov v Bustu Arsiziu, kde vznikli 1. - 9. prápor. V januári a februári 1919 boli potom utvorené 10. - 30., 37., 38. a 40. - 47. prápor, v marci 48., v máji 51. a v auguste 55. prápor. V provincii Umbria, vo Foligne, Avezzane a Fonte d´Amore boli vytvorené prápory 31 .- 36., 39., 50. a 52. V Buste Arsiziu boli vytvorené tiež dva prápory česko-nemecké (49. a 53.) a útočný prápor. Okrem týchto dvoch zmiešaných práporov boli utvorené 4 nemecké roty, ktoré boli pridelené k československým práporom. 1. rota v januári 1919 k 2. a neskôr k 3. práporu, 2. rota k 8. práporu, vo februári 3. rota k 16. a 4. rota k 17. práporu. Domobranecké prápory tvorili 4 roty po 250 mužoch. Každá rota mala 4 čaty po 4 rojoch. Velenie nad domobranou mal taliansky generál A. Viganone. Od 1. marca 1919 plk. E. Beaud a od 1. januára 19191 do 10. januára 1920 plk. U. Silvestri. Náčelníkom štábu a zástupcom veliteľa bol pluk. H. Gibiš a potom maj. Jan Ulihrach. Veliteľom práporov v Avezzane bol plk. Costa, vo Foligne plk. M. Gusberti. Domobranci boli oblečení v uniforme talianskej pechoty a bieločervenými výložkami. Na čiapkach mali čierneho orla v rozpetí, ktorý mal na prsiach bieločervený krúžok na ktorom bolo číslo príslušného práporu. Výstroj bola kompletne talianska, len pušky a časť bodákov bola rakúska.
Z jari 1919 začali domobranecké prápory odchádzať do vlasti. Najskôr odišli prápory z Foligna a Avezzana. Tie odišli v dňoch 22.marca až 1. apríla. Boli to prápory 31. - 36. a 39. Po nich odchádzali prápory z Lombardie. V apríliodišli: 2., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 18. prápor. V máji: 21., 22., 26., 3., 16., 17., 23., 28. a 8. prápor. V júni: 27., 28., 29., 12., 13., 14., 15., 20., útočný prápor a 19. prápor. v júli: 37., 24., 38., 25., 52., 30., 40., 54., 41., 42., 46., 43. a 47. prápor. V auguste: 44., 50., 45., 48., 49. a 55.prápor. Prápor 51. bol rozdelený k doprave vlakov s vojenským materiálom do Československa.
Domobranecké prápory, ktoré odišli ako prvé sa po boku legionárov a domáceho vojska zúčastnili bojov za oslobodenie Slovenska a Tešínska.


Podľa: SOJKA, Ján: V československé domobraně v Italii. 1934. Vydal Moravský legionář v Brně.
URL : https://www.valka.cz/Organizacia-ceskoslovenskej-domobrany-v-Taliansku-t57500#207658 Version : 0
Discussion post Fact post
Attachments

Join us

We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.

Find out more