This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Husárske šable tohto obdobia sú si v mnohých krajinách veľmi podobné. Vychádzajú z uhorského vzoru a spravidla je ich určenie veľmi zložité, pretože unifikácia výzbroje armád sa v tomto období ešte len rozbieha. V rakúskej armáde bol prvý oficiálne zavedený vzor šable pre ľahkú jazdu až vz.1768, ale aj ten sa vyskytuje v obrovskom množstve variant.
Táto zbraň sa vyššie uvedenému vzoru podobá, na druhej strane však sú na nej badateľné určité odlišnosti, typické pre staršie zbrane. Rovnako železná súprava zbrane podľa predpisov z roku 1768 prislúchala zbraniam pre mužstvo, čomu však celkové spracovanie zbrane nenasvedčuje. Rámcovo by sa zbraň dala datovať do obdobia medzi rokmi 1741-1768, ide teda s najväčšou pravdepodobnosťou o autentickú zbraň z obdobia Prusko – Rakúskych vojen, hoci jej priama účasť v týchto bojoch je čiste hypotetická.
Zbraň má železnú súpravu s jednoduchým pásovým košom, kolmo sa napájajúcim na jednoduchú priamu záštitnú priečku s krížovými záchytkami, typickými pre jazdecké zbrane z tohto obdobia. V mieste, kde sa záchytky napájajú na záštitnú priečku vzniká ozdobný kríž. Samotná priečka je ukončená ozdobnou makovičkou.
Rukoväť zbrane je drevená, potiahnutá kožou a spevnená ozdobným nitom, typickým pre zbrane zo staršieho obdobia. Polkruhová hlavica prechádzajúca do chrbta rukoväte, zdobená tromi rytými pásmi.
Silne zahnutá čepeľ prechádzajúca do chrbtového hrotu, s obojstranným plytkým výbrusom a bohatou ryteckou výzdobou. Na vonkajšej strane čepele je to rakúsky orol s nápisom „Reg. Maria Theresia“ (kráľovná Mária Terézia – uhorskou kráľovnou od 25.6.1741), pod nápisom Svätoštefanská koruna a uhorský znak. Na vnútornej strane čepele postava husára na koni s nápisom „Vivat hussar“ (nech žije husár), slnko, pred ktorým sa nachádza motív dvojkríža na trojvrší a pod ním mesiac a nápis, ktorý sa mi nepodarilo rozlúštiť.
Pošva celokovová, z dvomi voľnými závesnými krúžkami, ukončená nevýraznou ostrohou. O autenticite pošvy niesom úplne presvedčený a môže pochádzať až s neskoršieho obdobia. Obvykle sa v tomto období totiž vyskytujú predovšetkým drevené pošvy potiahnuté kožou, spevnené kovaním spravidla z rovnakého kovu ako súprava zbrane.
Zbraň sa momentálne nachádza v súkromnej zbierke.
zdroj:
Jan Šach, Petr Moudrý: Chladné zbrane v habsburskej monarchii, Ars-Arm Praha, ISBN 80-902043-4-1
Môj archív
