Termonukleárne zbrane

Definícia


Termonukleárne zbrane alebo termojadrové zbrane alebo termonukleárne roznecovače sú atómové roznecovače s jadrovým materiálom na jadrovú syntézu. Jednoducho povedané termonukleárna zbraň je atómová zbraň, ktorá pri výbuchu využíva vo väčšej miere energie uvoľnenej pri termonukleárnej fúzii. Pre praktické aplikácie sa používa design s viacerými fázami tzv. Teller-Ulamova konštrukcia (príloha č.1).


Definujeme tri druhy dvojstupňových termonukleárnych zbraní: vodíkové, kobaltové, neutrónové


Vodíková bomba


Vodíková bomba je atómová bomba, ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka - deutérium a trícium. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu štiepnu nálož na báze uránu, plutónia alebo niektorého ďalšieho transuránu, ktorá funguje ako rozbuška. Atómový výbuch štiepnej nálože vytvorí počiatočnú teplotu niekoľko miliónov stupňov Celsia a dostatočný tlak a následne rozbehne jadrovú fúziu. Výsledkom môže byť výbuch o sile viac než 100 megaton, pri ktorom bomba ničí domy v okruhu 20 km a zapaľuje horľavé predmety do vzdialenosti 100 km. Horná hranica pre výkon vodíkovej nálože neexistuje, v možnostiach súčasnej technológie je výroba nálože s výkonom 1 gigatona pri hmotnosti menej ako 250 ton. Teoretická hranica pomeru výkon-hmotnosť je asi 6 megaton na tonu hmotnosti, reálne sa dá údajne dosiahnuť pomer 5,2-5,5 Mt/t, ale pri praktickej aplikácii sa dosahuje maximálne 3-4Mt/t. Spodná hranica výkonu je limitovaná výkonom štiepnej nálože.


Kobaltová bomba


Je to taktiež vodíková bomba, lenže v obale celej nálože je použitý kobalt, ktorý sa pôsobením neutrónov zmení na izotop ⁶⁰ Co s polčasom rozpadu 5,24 roka a dlhodobo zamorí pôdu. Existujú aj iné riešenia podobného druhu. Na strednodobé zamorenie terénu (týždne až mesiace) sa dá použiť tantal a zinok, na krátkodobé (dni až týždne) zlato a sodík. Naopak, pokiaľ je zamorenie terénu nežiadúce, dá sa plášť či obal nálože zhotoviť z materiálu, ktorý silne pohlcuje neutróny a rádioaktívne izotopy nevytvára - napríklad bór.


Neutrónová bomba


Vodíková bomba malého alebo veľmi malého výkonu (jednotky kiloton alebo menej), čím je obmedzený jej deštruktívny účinok a naopak zosilnené vyžarovanie rôznych druhov žiarenia, hlavne neutrónov. Treba mať na pamäti, že obmedzenie deštrukčných účinkov a zosilnenie žiarenia je myslené relatívne, teda v pomere k podobným zbraniam s väčším celkovým výkonom. Dosah ničivých efektov tlakovej vlny a svetelného žiarenia pri zmenšovaní výkonu klesá rýchlejšie ako dosah prenikavej radiácie a neutrónov. Tiež rádioaktívne zamorenie je vzhľadom na malý kaliber nálože menšie. Propagandisticky bola neutrónová bomba prezentovaná ako zbraň, ktorá zabíja ľudí a ponecháva stavby nedotknuté. Skutočným vojenským účelom bola možnosť viesť úder okamžite cez zasiahnuté územie. Neutróny spôsobujú poškodenie buniek a zasiahnutý organizmus bez okamžitého liečenia môže zomierať i niekoľko rokov.


Trojstupňová bomba


Je to taktiež vodíková bomba, ktorá má však aj tretí stupeň. Ten je tvorený uránovým plášťom. Rýchle neutróny, ktoré vznikajú pri termonukleárnej fúzii štiepia urán a tým je zvýšená účinnosť samotnej bomby. Najväčšia odskúšaná bomba mala byť trojstupňová, ale miesto plášťa z uránu mala plášť z olova, ktoré tlmilo účinky bomby a pohlcovalo rádioaktivitu. Najsilnejšou zbraňou histórie je bomba Car-bomba.


Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Nuclear_weapon_design
cs.wikipedia.org