Suľkevič, Matvej Aleksandrovič (Mahomet Sulejmanovič)

Sul'kevich, Matvey Aleksandrovich
Матвей Александрович Сулькевич

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.

Generálporučík Matvej Aleksandrovič Suľkevič (Mahomet Sulejmanovič Suľkevič)
генерал-лейтенант Матвей Александрович Сулькевич (Магомет Сулейманович Сулькевич)



Matvej Aleksandrovič Suľkevič sa narodil 20.7.1865 vo Vilniuskej gubernii v rodine litovských Tatárov. Táto národnostná menšina muslimského vierovyznania sa v stredoveku usídlila na území vtedajšej Veľkej Litvy so súhlasom tamojších kniežat. Jej predstavitelia si zachovali národnostnú a náboženskú identitu aj po pripojení väčšiny poľsko-litovského kráľovstva k cárskemu Rusku. (Podľa úradných záznamov oficiálna verzia jeho mena bola Matvej Aleksandrovič Suľkevič, ale podľa rodinnej tradície sa neoficiálne volal Mahomet Sulejmanovič Suľkevič). Rozhodol sa pre kariéru profesionálneho dôstojníka a získal úplné vojenské vzdelanie. V období august až december 1900 sa zúčastnil vojenského zásahu v Číne proti tzv. Boxerskému povstaniu. Pôsobil ako dôstojník pre špeciálne úlohy pri veliteľstve ruského expedičného zboru, ktorý bol súčasťou medzinárodnej koalície. V októbri 1903 sa stal náčelníkom štábu 15. pešej divízie v Odesse a v decembri 1903 bol povýšený do hodnosti plukovníka. V tomto období sa oženil a za manželku si vzal šľachtičnú Jekaterinu Zacharovnu, rozvedenú Zekalinskú, rozvedenú Holm, dievčenským priezviskom Barsukovú. V rokoch 1904-1905 sa zúčastnil rusko-japonskej vojny a vo februári 1905 bojoval v bitke pri Mukdene. Následne od júna 1905 velil 57. Modlinskému pešiemu pluku. V októbri 1910 bol povýšený do hodnosti generálmajora a stal sa štábnym ubytovateľom veliteľstva Irkutského vojenského okruhu. V júni 1912 začal pôsobiť ako náčelník štábu VII. armádneho zboru a v máji 1914 sa stal náčelníkom štábu XI. armádneho zboru.


Po vypuknutí Prvej svetovej vojny bol XI. armádny zbor nasadený v rámci 3. armády Juhozápadného frontu v Haliči proti Rakúsko-Uhorsku. Generálmajor M.A.Suľkevič bol v polovici marca 1915 odvelený z funkcie náčelníka štábu zboru a prevzal velenie 33. pešej divízie, ktorá sa nachádzala na slovenskom úseku karpatského frontu. Táto divízia podliehala XXI. armádnemu zboru a od začiatku februára do začiatku mája 1915 bola nasadená na úseku medzi obcami Krásny Brod a Sterkovce (okres Medzilaborce). V máji 1915 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a ďalší rok a pol velil 33. pešej divízii.


Po februárovej revolúcii prevzal v marci 1917 velenie XXXVII. armádneho zboru. Pre podozrenie zo spojenia s generálom L.G.Kornilovom, ktorý sa pokúšal organizovať monarchistický prevrat proti dočasnej vláde A.F.Kerenského, bol generálporučík M.A.Suľkevič v septembri 1917 dočasne zbavený velenia a preradený do zálohy. Avšak už v októbri 1917 bol reaktivovaný a poverený sformovať I. muslimský armádny zbor Ruskej republiky. Realizáciu tejto úlohy narušil komunistický októbrový prevrat a M.A.Suľkevič na konci roku 1917 odišiel na Krym. Vďaka svojim kontaktom z mierového obdobia, keď v tejto oblasti slúžil a taktiež vďaka svojmu tatárskemu pôvodu sa zapojil do miestneho politického diania. Stal sa jedným z predstaviteľov krymských Tatárov, ktorí za podpori miestnych protikomunistických Rusov a nemeckej armády zvrhli vládu tzv. Tavrijskej sovietskej socialistickej republiky. V júni 1918 bola s nemeckým súhlasom sformovaná tzv. Krymská regionálna vláda, v ktorej M.A.Suľkevič naraz zastával funkcie premiéra, ministra obrany a ministra vnútra. Orientoval sa na spoluprácu s Nemeckom a Tureckom a snažil sa o vytvorenie štátneho útvaru nezávislého od ukrajinskej vlády (Centrálnej rady). V júli 1918 vyslal do Berlína delegáciu, ktorá mala za cieľ presvedčiť nemecké politické a vojenské vedenie, aby súhlasili s oddelením Krymu od Ukrajiny a s vyhlásením jeho samostatnosti pod nemeckým a tureckým protektorátom. Toto opatrenie spôsobilo roztržku vnútri vlády medzi predstaviteľmi viacerých politických smerov a oslabilo pozíciu M.S.Suľkeviča. (Práve v tomto období prestal používať svoje úradné meno Matvej Alexandrovič a začal používať rodinné meno Mahomet Sulejmanovič). Po porážke Nemecka v novembri 1918 M.S.Suľkevič rezignoval na všetky svoje funkcie a moc odovzdal tým predstaviteľom Krymskej regionálnej vlády, ktorí sa orientovali na spoluprácu s Dohodovými mocnosťami.


Počas prelomu rokov 1918/1919 sa osud M.S.Suľkeviča stráca v chaose ruskej občianskej vojny. Podľa niektorých historikov sa pripojil k tým politickým predstaviteľom krymských Tatárov, ktorí emigrovali do Turecka. Tam sa dostal do kontaktu s emisármi Azerbajdžanskej republiky a prijal ponuku vstúpiť do služieb tohto nového štátu. M.S.Suľkevič sa s najväčšou pravdepodobnosťou už v jeseni 1917 spoznal pri formovaní I. muslimského armádneho zboru Ruskej republiky s dôstojníkmi azerbajdžanského pôvodu, s ktorými mal potom neskôr v roku 1919 spolupracovať. Do hlavného mesta Baku pricestoval v marci 1919 a na základe svojich vojenských skúseností bol menovaný za náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Azerbajdžanskej republiky.


Pôvodne bola Azerbajdžanská republika vytvorená po komunistickom októbrovom prevrate (1917) pod protektorátom tureckých vojsk a nemeckých expedičných jednotiek v Zakaukazsku. Po porážke Centrálnych mocností sa azerbajdžanská vláda na prelome rokov 1918 a 1919 preorientovala na Dohodové mocnosti a spolupracovala s britskými vojskami, ktoré vstúpili do tejto oblasti. Situácia azerbajdžanskej vlády bola v roku 1919 veľmi komplikovaná, pretože s nezávislosťou Azerbajdžanu a s jeho oddelením od Ruska nesúhlasil ani Leninov režim a ani Denikinovi bielogvardejci. Okrem týchto dvoch vonkajších hrozieb prebiehal v Azerbajdžane vnútorný konflikt s arménskym obyvateľstvom v Náhornom Karabachu.


M.S.Suľkevič sa vo funkcii náčelníka azerbajdžanského Generálneho štábu pustil do posilňovania armády nového štátu a organizačne koordinoval jej rozvoj. Nemal však k dispozícii veľa materiálnych zdrojov a ani veľa času. V septembri 1919 britské vojská opustili Azerbajdžanskú republiku a prestali v regióne pôsobiť ako protektor. To zmenilo celkovú situáciu a umožnilo Leninovmu režimu preniknúť do Zakaukazska. Od začiatku roku 1920 sa úsilie azerbajdžanskej armády sústredilo na boj proti Arménsku o Náhorný Karabach a hranica so Sovietskym Ruskom ostala nekrytá. Na konci apríla 1920 začal v Baku komunistický prevrat, ktorému okamžite poskytla „internacionálnu pomoc“ Červená armáda. Jednotky sovietskej 11. armády prekročili hranice 27.4.1920 a následne obsadili celý Azerbajdžan. V krajine začala pôsobiť „Čeka“ (Výnimočná komisia pre boj s kontrarevolúciou) a jej obeťou sa stal aj M.S.Suľkevič, ktorý bol zatknutý a v mestskom väzení v Baku popravený.



Zdroje:
1. K.A.Zalesskij: "Kto byl kto v Pervoj mirovoj vojne" (Kto bol kto v Prvej svetovej vojne), AST Moskva, 2003
2. http://www.militera.lib.ru

URL : https://www.valka.cz/Sulkevic-Matvej-Aleksandrovic-Mahomet-Sulejmanovic-t63949#228310 Version : 0
Discussion post Fact post
Attachments

Join us

We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.

Find out more