Konštantín VII. Porfyrogennetos

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.

Konštantín VII. Porfyrogennetos (narodený v purpure)– Byzanský cisár


Vládol v rokoch 913-959


Narodil sa 9. novembre 905 v tzv. Purpurovej komnate cisárskeho paláca. Jeho otec bol cisár Leon VI. a matkou, štvrtá Leonova manželka Zoe Karbonopsina (ich sobáš však cirkev neuznala). Konštantín bol synovcom cisára Alexandra.


Po smrti cisára Leona v roku 912 sa za neplnoletého Konštantína ujal vlády jeho strýko Alexanrdos. No ten zomrel o rok nato. Keďže jeho matku Zoe, poslal Alexandros do kláštora, vládu nad Byzanciou prevzala regentská rada na čele s patriarchom Nikolaom Mystikom. V roku 920 sa zišla cirkevná synoda, ktorá neuznala sobáš štvrtý sobáš Leona VI. a Zoe, ale Konštantína uznala za legitímneho syna cisára Leona VI. Tým vlastne uznala Konštantínovo následníctvo.


V roku 913 pritiahla pod konštantínopolskými hradbami bulharská armáda vedená Simeonom. Simeon nechcel len dobiť Konštantínopol, ale aj zosadiť z trónu Konštantína a zasadnúť na cisársky trón. Simeon chcel vytvoriť slovansko-grécke cisárstvo, ktoré malo nahradiť doterajšie cisárstvo rímske. Patriarcha Nikolaos sa pokúsil vyriešiť tento vojenský konflikt diplomatickou cestou. Tajne sa stretol so Simeonom, sľúbil mu vyplatiť všetky poplatky, ktoré Alexandros odmietol Simeonovi zaplatiť. Dohodol sa s ním, že mladý Konštantín sa ožení so Simeonovou dcérou. Ale hlavne ho korunoval za cisára a udelil mu titul „Basileus ton Bulgaron“ – cisár Bulharov. Potom Simeon so svojou armádou odtiahol späť do Bulharska. Hlavne Simeonova korunovácia pobúrila byzanskú verejnosť. Proti Nikolaovi povstala silná opozícia. Cisárovná Zoe, až do tejto chvíle „uväznená“ v kláštore, sa vrátila do cisárskeho paláca a ujala sa vedenia regentskej vlády. Nová vláda zmenila postoj voči Bulharom, čo malo za následok novú vojnu. V októbri 914 dobil Simeon Adrianopol a pobrežné mesto Dyrrhachion. Byzanská armáda tiahla na sever pozdĺž čiernomorského pobrežia. 20. augusta 917 ju však Simeon pri Anchialeu (Pomorje) porazil. Simeon vpadol na byzanské územia a pri Konštantínopole znova Byzantíncov porazil. Vyhol sa Konštantínopolu a vpadol do Grécka. Simeon každoročne podnikal lúpežné výpravy proti Byzancii. Na jar 927 Simeon zomrel a sním pominula aj bulharská hrozba.


V marci 919 sa k moci dostal Romanos Lakapenos, veliteľ byzanského loďstva. Vylodil sa v Konštantínopole a obsadil cisársky palác. Podarilo sa mu zbaviť všetkých svojich politických rivalov. Cisárovna Zoe sa znova musela vrátiť do kláštora. Svoju moc upevnil sobášom svojej dcéry a mladého Konštantína. Na jeseň 919 sa vyhlásil za ceasara („pomocný“ cisár) a v decembri sa nechal korunovať za cisára (Basileus). Postupne zatlačil Konštantína do úzadia. Na Vianoce roku 944 ho vlastní synovia v paláci prepadli a poslali ho do kláštora na ostrove Prote. Tento čin však pobúril konštantínopolskú verejnosť a tá povstala proti Romanovým synom. Túto vzburu využil Konštantín a dal oboch bratov uväzniť v tom istom kláštore. Tak sa Konštantín ujal svojej dlho odopieranej moci. Mal vtedy štyridsať rokov.


Konštantín pokračoval vo vnútornej a zahraničnej politike svojich predchodcov. Vymenil niektorých Romanových úradníkov, no tých najschopnejších ponechal v ich úradoch. Takisto ponechal v úrade konštantínopolského patriarchu Romanovho syna Theofylaktosa.


V čase keď sa Konštantín ujal vlády, povstal v severnej Sýrii, nový nebezpečný protivník Emir Saif-ad-Daulah. V roku 953 sa mu podarilo zastaviť byzanskú ofenzívu na východnej hranici byzanskej ríše. Cisár sa pokúsil získať pre Byzanciu Krétu, no neuspel.


Konštantín nadviazal diplomatické styky s dvorom obnoveného západného cisárstva, dokonca sa uvažovalo o svadbe jeho syna Romana a netere cisára Ota I. No tento sobáš sa nakoniec neuskutočnil. Pokúsil sa vytvoriť politickú a vojenskú alianciu proti Arabom na Sicílii. Za týmto účelom sa dokonca obrátil na córdobského kalifa Abderrahmana II. No najväčším úspechom byzanskej diplomacie bola návšteva ruskej kňažnej Oľgy v Konštantínopole. Údajne počas svojho pobytu v Konštantínopole sa nechala pokrstiť a prijala meno Helena. Jej krstnými rodičmi bol samotný cisársky pár. Oľga požiadala Konštantína o zriadenie samostatnej cirkevnej organizácie. No tejto jej žiadosti Konštantín nevyhovel.


Konštantín sa prejavil aj ako zdatný spisovateľ a učenec. Zomrel novembri 959.



Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8


Jan Rychlík - Dějiny Bulharska
- Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-497-1
URL : https://www.valka.cz/Konstantin-VII-Porfyrogennetos-t60338#217546 Version : 0
Discussion post Fact post
Attachments

Join us

We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.

Find out more