Voronov, Nikolaj Nikolajevič

Hlavný maršal delostrelectva Nikolaj Nikolajevič Voronov
Главный маршал артиллерии Николай Николаевич Воронов


*23. 04. 1899
+28. 02. 1968



Voronov sa narodil 23. apríla 1899 v Peterburgu. Prvé vzdelanie dostal vo všeobecnovzdelávacej škole. Jeho otec pracoval
ako kancelársky pomocník, ale po udalostiach v 1905 roku bol ako "nespoľahlivý" prepustený a Nikolajova matka si v bezvý-
chodiskovej situácii siahla na život. Otec získal novú prácu až v roku 1908. Voronov chcel študovať na gymnáziu, ale ako syna
"nespoľahlivého" ho neprijali. Začal študovať na reálnom učilišti, ale jeho otec nevládal uživiť rodinu a syna na škole, preto
musel Voronov vzdať štúdium a po skončení 4. ročníka nastúpil do zamestnania ako tajomník jedného úspešného advokáta.
Stredné vzdelanie si Voronov dokončil externe popri zamestnaní.


Po októbrovej revolúcii v 1917 roku bol Voronov bez práce, pretože advokát musel svoju prax zrušiť, no po krátkom
čase sa na výzvu boľševikov prihlásil na prácu v banke.


V roku 1918 sa prihlásil do novovznikajúcej RKKA. Bol zaradený do Petrohradských delostreleckých kurzov, ktoré
ukončil v septembri toho istého roku a v hodnosti kraskom (krasnyj komandir) ako veliteľ čaty húfnicovej batérie
odišiel na front. Bojoval proti vojskám generála Judeniča a Poľskej armáde. V čase útoku na Varšavu pôsobil ako
veliteľ batérie 83. pluku 28. streleckej brigády 10. streleckej divízie.


Po "zázraku na Visle", keď poľské vojská prešli do protiútoku, boli Rusi prinútení ustupovať. Voronovova batéria
kryla ústup peších jednotiek 28. streleckej brigády 10. streleckej divízie. V bojoch o dedinu Jozefovo, kde sa 28.
brigáda dostala do obkľúčenia, bol Voronov zranený a padol do zajatia. Pri výmene zajatcov bol po 8 mesiacoch
zajatia repatriovaný a dlho sa doliečoval v nemocnici. Po uzdravení bol opäť veliteľom batérie najskôr v 2. a po-
tom v 27. omskej streleckej divízii.


Na jeseň 1924 roku bolo delostrelectvo divízie prevelené do Vitebska, kde bolo reorganizované na delostrelecký pluk.
Voronov sa po absolvovaní Vyššej delostreleckej školy stal najprv zástupcom a potom veliteľom delostre-
leckého oddielu. Od roku 1926 velil delostreleckému pluku 27. omskej streleckej divízie.


V roku 1927 nastúpil na štúdium na Vojenskej akadémii M. V. Frunzeho, ktoré ukončil v roku 1930. Stal sa velite-
ľom delostreleckého pluku Moskovskej proletárskej streleckej divízie. Určitý čas pôsobil aj vo funkcii náčelníka de-
lostrelectva divízie. V tomto zaradení sa aktívne zúčastňoval skúšobných strelieb, vojskových skúšok nových typov
zbraní a neskôr pôsobil v komisii pri koncipovaní "Bojového predpisu delostrelectva" ( časť druhá - bojové použitie
delostrelectva divízie a zboru). V auguste roku 1932 sa ako člen vojenskej misie zúčastnil vojenských manévrov v Taliansku.


Na jar roku 1934 sa stal náčelníkom 1. Leningradskej delostreleckej školy. Za úspešné velenie školy bol vyznamena-
ný "Radom Červenej zástavy" a bol povýšený do hodnosti kombriga (ekvivalent generálmajor).


Ku koncu roka 1936 bol na vlastnú žiadosť poslaný do Španielska, kde získal bojové skúsenosti a ďalšie 2 vyzname-
nania.


Onedlho po návrate bol mimoriadne povýšený do hodnosti komkor (ekvivalent generálplukovník) a nastúpil do funkcie
náčelníka delostrelectva Červenej armády. Túto funkciu zastával do roku 1940, kedy bola zrušená a Voronov bol menovaný
1. námestníkom "Hlavného delostreleckého velenia RKKA"


Aktívne sa zúčastnil vojenských ťažení pred rokom 1941: bol pri Chalchin-Gole, pri obsadzovaní Bieloruska
a Západnej Ukrajiny, absolvoval aj Zimnú vojnu proti Fínsku. V júni 1940 pri zavedení generálskych hodností
bola Voronovovi priznaná hodnosť generálplukovníka delostrelectva. Niekoľko dní pred Veľkou vlasteneckou
vojnou sa Voronov stal náčelníkom Hlavného velenia PVO a 19.07.1941 znova obsadil post náčelníka delostrelectva
Červenej armády.


Bol autorom myšlienky vybudovania silných delostreleckých záloh sústredených v rezerve Stavky. Za týmto účelom
očesal delostrelectvo bojujúcich armád prakticky o všetky jednotky, ktoré mali vo výzbroji delá kalibru 203 mm
a viac. V roku 1943, keď priemysel začal byť schopný plniť požiadavky vojenskej výroby, sa začalo na Voronovov
podnet s budovaním silných prielomových divízií a zborov.


Od začiatku vojny cestoval ako predstaviteľ Stavky po všetkých frontoch a zúčastňoval sa (v zmysle svojej funkcie
náčelníka a neskôr veliteľa delostrelectva) plánovania a riadenia všetkých veľkých operácií Červenej armády.


Dňa 18.01.1943 bol Voronov povýšený do hodnosti maršala delostrelectva, ktorá bola udelená vôbec po prvý raz
v histórii ZSSR. No a 21.04.1944 dosiahol ešte vyššie, keď mu bola udelená hodnosť "Hlavný maršal delostrelectva".


Od marca roku1943 do roku 1950 pôsobil Voronov vo funkcii veliteľ delostrelectva Ozbrojených síl ZSSR.


Po vojne sa stal v rokoch 1950-1953 prezidentom Akadémie delostreleckých vied a rokoch 1953-1958 bol náčelníkom
Vojenskej delostreleckej veliteľskej akadémie.


Od roku 1958 pôsobil v "Skupine generálnych inšpektorov ministerstva obrany ZSSR".


Rozkazom Najvyššieho sovietu ZSSR zo 07.05.1965 bol Voronovovi udelený titul "Hrdina Sovietskeho Zväzu".


Nikolaj Nikolajevič Voronov zomrel 28.02.1968. Jeho popol je pochovaný na Červenom námestí pod Kremeľskou
stenou.



Vyznamenania:
"Hrdina Sovietskeho Zväzu" zo zlatou hviezdou
Rad Lenina - 6x
Rad Októbrovej revolúcie
Rad Červenej zástavy - 4x
Rad Suvorova 1. stupňa - 3x
Rad Červenej hviezdy
a iné


Bibliografia:
Советская артиллерия в Великой Отечеств, войне. М., 1946
На службе военной. М., 1963



Zdroje:
http://www.hrono.info/biograf/voronov_nn.html
http://militera.lib.ru/bio/commanders1/03.html
http://www.warheroes.ru/hero/hero.asp?Hero_id=1869
www.peoples.ru

xn--80achcepozjj4ac6j.xn--p1ai

Názory na Voronova od několika vysoko postavených postav v armádě.
Z pamětí N. E. Nosovského
"Můžeme říct, že díky N. N. Voronovi byl vyřešen důležitý úkol, kdy dvě velké továrny nebyly po několik měsíců pracovat. Tento problém byl vyřešen s Voronovem jako by se jednalo o obchod, ten se toho ujal opatrně a moudře. Byl to velmi kultivovaný muž, jednoduchý, schopný zacházet s pracovníky dělostřeleckého průmyslu s úctou a respektem... ředitele továren na děla Voronova milovali a respektovali, a on byl v jejich otázkách velmi vstřícný."

Z pamětí Kirilla Afanasjeviče Mereckova:
"Ve Stalinově kanceláři jsem se často setkával s Voronovem. Tento prominentní specialista, který vedl dělostřeleckou správu Rudé armády během Velké vlastenecké války začínal být značně pokročilý. Měl sem ho rád. Začínal sem být přesvědčený o jeho excelentních bojových kvalitách a všeobecnému přehledu a dobrovolně jsem to s ním konzultoval. Během Finské kampaně, kde dělostřelectvo hrálo důležitou roli, jeho všeobecný náskok, stejně jako rozkazy v oblasti dělostřelectva, byly velmi užitečné a velmi napomáhali obecnému cíli.

Z pamětí Alexandra Michajloviče Vasilevského
"Rád bych řekl pár slov o vrchním maršálovi dělostřelectva, N. N. Voronovi. Má vzpomínka se odehrává na počátku 30. let ... Nikolaj Nikolajevič často nahlížel na inspekci dělostřelectva, která byla součástí našeho oddělení ... všichni jsme viděli v N. N. Voronovi výborného specialistu, praktického dělostřelce, které se dobře orientoval ve všeobecných vojenských záležitostech. Byl odeslán do Španělska a po návratu se stal velitelem dělostřelectva Rudé armády.
Během války jsme se velmi sblížili. Během toho, co byl velitele dělostřelectva, často vyrážel jako zástupce STAVKY na frontu. Nejvyšší vrchní velitel mu, ne bezdůvodně, věřil a považoval ho za hlavního specialistu s důležitými bojovými zkušenostmi. Nikolaj Nikolajevič se velmi podílel na vývoji a zavedení množství důležitých operací. Také hrál důležitou roli při výcviku dělostřeleckého personálu, při zdokonalování vytváření nových typů dělostřeleckých zbraní a vojenského vybavení, stejně jako zavedení v boji ověřených taktik tohoto mocného druhu vojska, které hrálo neocenitelnou roli ve Velké vlastenecké válce. N. N. Voronov tak požíval zaslouženou autoritu v Ozbrojených silách. A každý, kdo se s ním znal mu projevoval značný respekt."

ru.wikipedia.org