Hidalgo y Costilla, Miguel

     
Příjmení:
Surname:
Hidalgo y Costilla Hidalgo y Costilla
Jméno:
Given Name:
Miguel Miguel
Jméno v originále:
Original Name:
Miguel Gregorio Antonio Ignacio Hidalgo y Costilla y Gallaga Mandarte Villaseñor
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generalísimo Ameriky generalisimus of the America
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
- -
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
- -
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
08.05.1753 Pénjamo (Hacienda de Corralejo) /
08.05.1753 Pénjamo (Hacienda de Corralejo) /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
30.07.1811 Chihuahua /
30.07.1811 Chihuahua /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
veliteľ povstaleckej armády
otec nezávislosti Méxica
Head commander of Insurgency Army
Father Indipendence of México
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- -
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
www.educacion.yucatan.gob.mx
www.redescolar.ilce.edu.mx
banxico.org.mx
URL : https://www.valka.cz/Hidalgo-y-Costilla-Miguel-t85164#325448 Version : 0
     
Příjmení:
Surname:
Hidalgo y Costilla Hidalgo y Costilla
Jméno:
Given Name:
Miguel Miguel
Jméno v originále:
Original Name:
Miguel Gregorio Antonio Ignacio Hidalgo y Costilla y Gallaga Mandarte Villaseñor
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR College San Nicolás
DD.MM.RRRR-30.03.1770 Universidad de México
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR College San Nicolás
DD.MM.RRRR-30.03.1770 Universidad de México
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
21.09.1810 generálkapitán (povstalecký)
DD.10.1810 generalisimus armeriky (povstalecký)
21.09.1810 Captain General (Insurgent)
DD.10.1810 Generalissimus of America (Insurgent)
Průběh vojenské služby:
Military Career:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Awards:
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
www.educacion.yucatan.gob.mx
www.redescolar.ilce.edu.mx
banxico.org.mx
URL : https://www.valka.cz/Hidalgo-y-Costilla-Miguel-t85164#673165 Version : 0

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.



Miguel Gregorio Antonio Ignacio Hidalgo y Costilla y Gallaga Mondarte Villasenor

*8.5.1753
Pénjamo (Hacienda de Corralejo)
+30.7.1811 Chihuahua

Narodil sa ako druhý syn Cristóbala Hidalgo y Costilla, správcu haciendy San Diego Corralejo a Any Maríe de Gallaga a svoje prvé roky prežil na zmienenej haciende. Vo svojich 12 rokoch odišiel do mesta Valladolid (dnešná Morelia), kde vyštudoval kolégio San Nicolás. 30.03.1770 obdrží svoj titul bakalára umení na univerzite v hlavnom meste Mexico na tamojšej univerzite (Universidad de México).

Školné roky a kňažské pôsobenie
Roku 1773 ukončil štúdiá filozofie a teológie a už roku 1781 sa účastní mnohých verejných podujatí ako učitel flizofie. V 1785 dostáva miesto ako učiteľ skolastickej teológie na kolégiu San Nicolás (Real y Primitivo Colegio de San Nicolás Obispo), v 1787 je vicerektorom a 1788 je menovaný rektorom tohto kolégia. Roku 1778 je vysvetený za kňaza, pričom 02.02.1792 definitívne opúšťa vzdelávaciu inštitúciu aby sa venoval svojemu pastierskemu poslaniu. Sprvoti vykonáva svoju činnosť v Colime, následne San Felipe de Torresmochas kde je poslaný biskupským úradom vzhľadom na jeho organizačné schopnosti. Formálne preberá úrad ko vikár a církevný sudca 24.01.1793.

Na tejto farnosti sa zoznámi s Josefou Dionisio Quintana s ktorou má dve dcery. Dozvediac sa túto informáciu inkvizícia, okamžite je mu nariadené aby deti opustil a je preložený do farnosti v Dolores. Do obce prichádza 30.09.1803 pričom sa ubytuje v dome svojeho brata Joaquína. Práve v jeho dom sa stáva miestom kde sa vedú debaty o najrozličnejších sociálnych a politických témach.

Spiknutie
Roku 1808 je napadnuté Španielsko napoleónskym vojskom. A proti kráľovi Fernandovi VII vzniká veľká opozícia v Amerike ako aj v samotnom Španielsku. V Amerike na viacerých miestach sa začínajú indipendentistické pohyby, lebo tamojšie národy si chcú vládnuť samy. Nové Španielsko neni výnimkou a miestokráľ Iturrigaray je uveznený.

Hidlago sa pri svojich študijných cestách do Guanajuata zoznamuje s významnými osobnosťami tamojšieho ilegálneho hnutia za nezávislosť ako je sudca Miguelom Domínguez a jeho manželka Josefa Ortiz de Domínguez; kapitánmi Ignacio Allendem a Juanom Aldamou; presbyterom José María Sánchez, advokátmi Laso de la Vega, Altamirano a iními významnýimi osobami mesta. Títo presvedčia Hidalga aby sa k ich veci pridal.

Ich zámyslom bolo aby Nové Španielsko si spravovavlo svoje veci samostatne v mene kráľa Fernanda VII, ktorý v tom čase je vezňom Napoleóna a v najkrajnejšom prípade ak toto nebude možné tak vyhlásiť nezávislosť.

Spiklenci mali za úmyslom pozdvihnúť zbrane proti vicekráľovi Nového Španielska, Hidalgo navrhoval 1. decdember, na deň panny San Juan de los Lagos kedy bude mnoho Španielov pohromade blízko mesta Querétaro kde konali trhy, Allende z vojenských dôvodov navrhoval 2. október.

Prvý septembrový týždeň prichádza do Veracruzu nový miestokrál Francisco Xavier Venegas, ktorý dostáva imformáciu o spknutí. Ihňeď nariaďuje intendatovi Guanajuata, Juanovi Antoniovi Riaño aby túto informáciu preveril. 11.09 je zorganizovaný záťah pričom sa podarí zadržať iba Epigmenia Gonzáleza (ktorý je uveznený, poslaný do vyhnanstva na Filipíny a do krajiny sa vráti v zabudnutí až po podpise dohody so Španielskom a strastiplnej cesty bez prostriedkov v roku 1838).

Hidalgo a niektorí ďalší jeho spolupracovníci sa včas mohli zachrániť vďaka Josefe Ortiz de Domínguez ktorá varuje spiklencov ktorí následne prchajú do štátu Querétaro, a Hidalgo do svojej farnosti v Dolores.

Pokrik z Dolores
15.09. sú za pomoci zopár Hidalgových stúpencov vyslobodení všetci politickí vezni v Dolores a využijúc toho že je nedela, oznamuje veriacim začiatok rebélie proti miestokrálovi. V ranných hodinách 16.09.1810 sem prichádza aj Ignacio Allende. Hidalgo po prebudení diskutuje o situáci a po rozvahe sa obaja rozhodnú že je treba bezodkladne začať s povstaním nakolko omeškanie by mohlo spôsobiť prekazenie plánov zo strany vlády. Hidalgo na to údajne prehlasuje: "Neoplatí sa to, sme mexičania máme tak prekrásnu krajinu a bohatú aby sme boli naďalej pod vládou gachupinov (pozn. oznaěnie pre španielov z poostrova)" (“No conviene que siendo mexicanos, dueños de un país tan hermoso y rico, continuemos por más tiempo bajo el gobierno de los gachupines. ¡Viva la América, Viva Fernando VII, Muera el mal gobierno!″). (RAHE, 2020)
Okolo 05,00 hod. vystupuje do zvonice a zvoní na zvon zvolávajúc na omšu pričom zakričí vety, pričom tento akt bude známy ako Grito de Dolores.

Nakolko nebolo mnoho svedkov pri tomto akte o obsahu jeho pokriku sa vedú polemiky, ale najpravdepodobnešie bolo:

Viva naša svetá matka Guadalupe! Viva Fernando VII a smrť zlej vláde! ("¡Viva nuestra madre santísima de Guadalupe!, ¡viva Fernando VII y muera el mal gobierno!")

respektíve

Viva Amerika! Viva Fernando VII! Viva náboženstvo a nech zomrú španieli!
("¡Viva la América!, ¡viva Fernando VII!, ¡viva la religión y mueran los gachupines!")
(Herrejón Peredo in Vargas, 2009)

Jeho výkrik z Dolores je považovaný za začiatok revolty ako aj vojny za nezávisloť Mexika ako aj ostatných budúcich amerických krajín ktoré v tom období tvorili Nové Španielsko.

Nasledovného dňa užmôže počítať s okolo 5000 stúpencami odhodlaními nasledovať ho.

Vojna za nezávislosť
Sú zadržaní mnohí španielsky prisťahovalci a funkcionári. Hidalgo sa so svojimi stúpencami vydá do blízkeho na San Miguel el Grande kde španieli dozvediac sa správy z Dolores zorganizovali obranu. Po ceste sa povstalci zastavili v kaplnke Atotonilco, kde Hidalgo zoberie obraz svatej panny Guadalupe (patrónka Mexica) a dá vyrobiť štandardu na ktorú dá vyšiť text: "Viva náboženstvo. Viva naša matka St. Guadalupe. Viva Fernando VII. Viva América a smrť zlej vláde".

Jednotky sú vedené Allendem a Aldamom prichádzajú velmi rýchlo do obce a občania ich vítajú, pričom aj dve roty Královninho dragúnského pluku zo San Miguel (Regimiento de la Reina de San Miguel) sa pridávajú na povstaleckú stranu. Tento pluk bol práve domovským plukum Allendeho a Aldamu, ktorý u neho slúžili ako kapitáni. Ostatní španieli z celej oblasti sú zadržaní a uveznení, medzi nimi aj mnohí dôstojníci spomenutého pluku.

21.9. armáda vedená Hidalgom a Allendem vstupuje do Celaye a nasledovného dňa sa sám Hidalgo menuje generál kapitánom Oslobodzovacej armády, Allende generálporučíkom a sú rozdané povýšenia aj ostatným jeho verným. Následne boli dobité mestá Salamanca, Irapuato a Silao, až prišli do Guanajuata, pričom jeho "armáda" už čítala na 40 tisíc mužov. V Guanajuate sa rozpúta bitva o opevnenú bývalú sýpku Alhóndiga de Granaditas, kde okrem vojakov sa uchýlili aj mnohí usadlíci s rodinami a pri ktorej padne aj intendant Juan Antonio Riaño. Odpor obráncov je napokon zlomený avšak povstalci sa následne dopúšťajú zločinov, nakolko podrežú všetkých vdzajúcich sa.


Boj o Alhóndiga de Granaditas

Španielske autority dozvediac sa o tejto násilnej revolte vydávajú zatykač na Hidlaga a ostatních jeho velitelov. Zatial v Celaya niekolko tisícov mexičanov prehlásia Hidalga za generalísima Amriky.

Polné ťaženie
Hidlago sa vydáva do Valladolidu kam prichádza 20.10. a v tom čase ho Národné zhromaždenie potvrdzuje vo funkcii najvyššieho velitela. Následne sa vydáva so svojou armádou smerom na hlavné mesto cez Maravatío, Tepetongo, Ixtlahuaca a 25.10 padne do povstaleckých rúk aj Toluca, odkial to do hlavného mesta neni už daleko.

Plánom je dostať sa do Mexico city. Tu sídli miestokrál, ktorý však v meste nedisponuje dostatkm vojenskej sily, nakolko táto je distribuovaná po celej krajine. Vzhľadom na túto situáciu brigadier Calleja zozbiera mužstvo zo San Luis Potosí a Querétara aby s touto silou šiel na pomoc hlavnému mestu. Odtial vyráža vstriec proti povstalcom major Torcuato Trujillo v čele približne 1.300 mužov aby zdržal ich postup aspoň do príchodu posíl. Vojská sa stretnú na hore de las Cruces kde povstalci vďaka rýchlosti výťazia a početnej prevahe (20:1) na ceste do Mexico city im nič nestojí v ceste. Avšak imformácie o blízkosti jednotiek pod velením Calleju spôsobia že velenie povstaleckého vojska diskutuje o správosti tohto smeru postupu, nakolko vojsko môže byť pri postupe napadnuté zozadu. Dochádza k vážnym diskusiám medzi povstaleckým velením a jednotky na čele s Hidlagom sa napokon vydajú do Valladolid (kde sa udiali zločiny proti španielskym usadlíkom), zatial čo s Allendem smerom na Guanajuato.

V Guadalajare kde tiež zvýťazilo povstanie povstalecký dav začal bez kontroly rabovať a vraždiť španielskych osadníkov. 26.11. prichádza Hidlago s približne 1.000 vojakmi do tohto mesta a v tom istom čase Calleja s royalistickými jednotkami vstupuje skoro bez odporu do Guanajuata.

Povstalci očakávali že v Guadalajare sa odohrá rozhodujúci finálny stret a disponovali okolo 80.000 mužmi s ktorých však iba zopár tisíc prešli nejakým výcvikom, taktiež disponovali 82 kanónmi rozličnej ráže. Na druhej strane brig. Calleja disponoval iba s približne 9.000 mužmi, avšak všetko skúsenými vojakmi a veteránmi.


Vojenská kampaň armády pod velením Hidalga

Ku stretu došlo 11.01.1811 blízko mesta v lokalite Puente de Calderón (dnes v katastri obce Zapotlanejo) a skončil sa totálnou porážkou povstalcou, ktorých jednotky upadli do paniky a chaosu už po prvých salvách a útoku královských.

Po tejto potupnej porážke dochádza velkéým nezhodám a rozkolu v povstaleckom velení, hlavne medzi Allendem a Hidalgom. Hidlago následne prchá do Aguascalientes a Zacatecas aby sa pokúsil spojiť sa s tamojšími roztrúsenými oddielmi. Podarí sa mu zorganizovať 1.200 mužov a vydáva sa do Saltilla. Vie že povsatnie je pomaly porazené a má úmysel uprchnúť do USA, kde by nakúpil zbrane aby mohol pokračovať v boji, a je na ceste cez Coahuilu smerom do hornej Kalifornie.

Hidlagov koniec
21.03.1811 prichádza do lokality Norias v osade Acatita de Baján kde je obklúčený a upadá do zajatia. Sem prichádza po tom, ako obdržal správu od Ignacia Elizonda (vládny špión v povstaleckých radoch), ktorý navrhol aby si povstalci na ceste doplnili vodu, údajne na mieste budú v bezpečí a pod jeho ochranou. Jediný Allende sa pokúsi klásť odpor a dôjde k prestrelke pri ktorej padne jeho syn Indalecio na po tejto udalosti sa vzdáva a je zadržaný.

Hidalgo, Juan Aldama, Mariano Abasolo, Mariano Jiménez a iní sú prevezený do Chihuahuy, v rovnomennom štáte, kde sú postavený pred súd. Hidalgo mal v skutočnosti dva súdy, ten trestnorpávny a inkvozičný. Inkvičný súd dospeje 27.07.1811 k záveru že je vinný a je zbavený kňažského úradu aby bol náslendne vydaný k súdu civilnými autoritami.

Svetský súd, vojenský mu kladie za vinu velezradu a to že bol hlavou jednotiek ktoré sa dopustili mnohonásobného vraždenia. Je zhliadnutý vinným z obžaloby a odsúdený k smrti.

Ráno 30.07.1811je odvedený na dvor jezuitského kolégia v Chihuahue (dnes palác vlády) a zastrelený dvoma salvami poravčej čaty. Hidalgo predtým žadal aby mu nezaviazali oči ani aby ho nestrelili do zad. Po zastrelení velitel čaty Salcedo odreže mačetou jeho hlavu aby dostal odmenu 20 reálov. Jeho telo je pochované v kostole San Francisco de Asís a hlava spolu s hlavami Allendeho a ďalších povstalcov bola verejne vystavená v meste Guanajuato v už spomenutej Alhóndiga de Granaditas. Tu sú hlavy umiestnené a zostanú tu po dobu 10 rokov.

Odkaz
V 1821 je jeho telo exhumované a pochované v metropolitnej katedrále v Mexico DF a od 1925 sú umiestnené v stĺpe anjela nezávilsoti na Paseo de la Reforma
Po vzniku Mexickej republiky, respektíve v roku 1824 bol uznaný Hidalgo ako prvý povstalec a otec vlasti. Taktiež jeho meno od roku 1868 nesie jeden zo štátov krajiny ako aj obec Dolores bolo pomenované Dolores Hidalgo a je považované za kolísku nezávislosti.


Anjel nezávislosti na Paseo de la Reforma, México D.F.

Na počesť jeho výkriku z Dolores sa každoročne slávi 16. september ako deň nezávilosti v Mexiku a o 23,00 po celej krajine zvonia starostovia na zvonice a v hlavnom meste prezident republiky, pričom kričia na slávu už dnes upravené vety.


Prezident republiky A. M. Lopez Obrador zvoní a volá na slávu počas osláv dňa nezávislosti 16.09.2020



Herrejón Peredo, C. (2009), Versiones del grito de Dolores y algo más, in Vargas, R. ed. 20/10. Memoria de las revoluciones en México no. 5. México, RGM Medios, pp. 39-53
Miquel i Vergés, J. M. (1980), Diccionario de Insurgentes, México, Editorial Porrúa
Real Academia de Historia, Ignacio José Allende y Unzaga, [Online], dbe.rah.es [Acessed 25.06.2021]
Real Academia de Historia, Miguel Hidalgo y Costilla [Online], dbe.rah.es [Acessed 25.06.2021]
Sosa, F. (1985), Biografías de mexicanos distinguidos, México, Editorial Porrúa
es.wikipedia.org
www.educacion.yucatan.gob.mx
www.redescolar.ilce.edu.mx

Hidalgo y Costilla, Miguel - Nástěnná malba ve vládním paláci v Chihuahua zobrazující popravu Hidalga. Nachází se hned vedle místa popravy.

Nástěnná malba ve vládním paláci v Chihuahua zobrazující popravu Hidalga. Nachází se hned vedle místa popravy.
URL : https://www.valka.cz/Hidalgo-y-Costilla-Miguel-t85164#314593 Version : 0
Discussion post Fact post
Attachments

Join us

We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.

Find out more