This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
V Rusku sa Husári objavili roku 1704. V tomto roku vyjadril cár Peter I. vôľu založiť prápor husárov zo Srbov a Moldavcov. V tureckej vojne roku 1711 nechal zriadiť šesť valašských plukov, tieto však dal po skončení výpravy rozpustiť, ostali len tri oddiely po 500 mužov. V Rusku sledovali zakladaním nových vojenských jednotiek aj iný cieľ: zaľudniť riedko osídlené a nedávno dobyté územia. V roku 1723 vydal Peter I. opäť nariadenie vytvoriť husársky pluk zo slovanského obyvateľstva, predovšetkým zo Srbov, kotorí žili v južnom Uhorsku a mali bohaté vojenské skúsenosti. Na usadenie husárov a ich rodinných príslušníkov vyčlenil juhozápadný pás Ruska na hranici s Krymským chanátom, s centrom v Jelizavetgrade. Územie nazvali Slaviano-Srbija. Po verbovačkách v rokoch 1725, 1735, 1737 zakladali sa ďaľšie srbské, uhorské, gruzínské a moldavské pluky. V polovici 18.storočia nastali ďaľšie zmeny týkajúce sa pôsobenia husárov v ruskej armáde a v Rusku vôbec. Roku 1751 vydal cár viacero manifestov podporujúcich imigráciu pravoslávnych do Ruska zároveň s možnosťou vstúpiť do husárskych plukov. V nasledujúcich rokoch opustili Uhorsko tisíce Srbov. V roku 1761 bojovalo v radoch ruskej armády 40 jazdeckých plukov, medzi nimi 8 husárskych. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že vytváraním husárskych plukov sa snažil cársky dvor obmedziť samosprávu tradičných ruských ľahkých jazdcov-kozákov. Po úsešnom obmedzení ich vplyvu zrušil roku 1765 aj samosprávu Slaviano-Srbska a o jedenásť rokov aj husári museli presídliť ako bežní cárski poddaní.
Zdroj: vlastný domáci archív