Main Menu
User Menu

Military history website

IRQ - Iracké královské letectvo [1931 - 1958]

Royal Iraqi Air Force

Royal Iraqi Air Force - Iracké kráľovské letectvo

Iracké letectvo nevzniklo súčastne s Irackou armádou. Vznik Irackého letectva, ako súčasť ozbrojených síl štátu sa datuje do roku 1927, keď v Británii začalo študovať 5 pilotov a 32 príslušníkov pozemného personálu. Po štvorrošnom štúdiu sa vyškolený personál vrátil späť do Iraku. Piloti vykonali prelet z Británie do Iraku na vlastných (Irackých) lietadlách de Havilland D.H.60M Moth. Deň príletu - 22.04.1931 sa dodnes oslavuje ako deň Irackého vojenského letectva.
V nasledujúcom období bolo Iracké letectvo posilnené ďalšími lietadlami - spočiatku z Británie (Tiger Moth, Dragon, Anson), neskôr, po získaní úplnej nezávislosti aj z Talianska (4 ks bombardérov Savoia-Marchetti S.M.79B a 25 ks bitevných lietadiel Breda Ba.65).

Iraq Royal Air Force 15.11.1940:

Squadron Základňa Typ lietadiel Počet kusov - aktívnych Počet kusov - v rezerve Počet kusov - neschopných služby
1st Mosul Pegasus 9 0 0
2nd Rašíd Vincent, Dragon Rapide, Dragonfly 7 0 2
3rd Rašíd - 0 0 0
4th (stíhacia) Kirkuk Gladiator 7 0 0
5th (stíhacia-bombardovacia) Rašíd Breda Ba.65 4 4 6
6th (stredné bombardéry) Rašíd SM.79 4 0 1
7th (stíhacia-bombardovacia) Rašíd Northrop 8A 5 5 5
8th (letecká škola) Rašíd De Havilland Moth, 12 10 9
Pegasus, Audax a iné 0 0 17
- - Celkom 116 57 19 40




V roku 1941 sa predsedom Irackej vlády stal pronemecky orientovaný Rašíd Ali al-Gajlani. Pod jeho vedením krajina vypovedala spojenectvo s Veľkou Britániou a nadviazala úzke vzťahy s mocnosťami Osi. Politická situácia v krajine vyústila do ozbrojeného konfliktu s Veľkou Britániou, do ktorého sa aktívne zapojilo aj Iracké letectvo podporované nemeckým a talianskym letectvom (14 ks Bf-110D-3, 14 ks He-111H-6 a 11 ks Fiat CR.42). Nemecké a talianske lietadlá síce lietali s Irackými výsostnými znakmi, ale boli pilotované nemeckými a talianskymi pilotmi.
Iracká armáda aj s letectvom kapitulovala 31.5.1941, čo spôsobilo následný odchod nemeckých a talianskych pilotov s lietadlami späť do materských krajín. Krajina bola okupovaná spojeneckými vojskami (hlavne Britskými). Okupácia Iraku trvala do roku 1947, keď sa opätovne začal rozvoj Irackého letectva.

Po skončení druhej svetovej vojny sa stav Irackých ozbrojených síl, vrátane letectva rapídne zmenšil. Znižovanioe počtov osôb však ukončil vznik štátu Izrael v máji 1948 a následný vojenský konflikt medzi arabskými štátmi a Izraelom, na ktorom sa zúčastnil aj Irak. Do operácií na podporu pozemných síl arabských štátov bolo zapojené aj Iracké kráľovské letectvo.

Po porážke spojených arabských síl v roku 1949 obdržalo iracké letectvo od Veľkej Británie 55 stíhacích bombardérov Hawker Sea Fury FB.Mk.10, nasledovaných v roku 1953 dvanástimi lietadlami Vampire FB.Mk.52 a v roku 1954 tridsiatimi Venom FB.Mk.50

V apríli 1956 odovzdala Británia Iraku svoje letecké základne Habbanija a Šaibah a v roku 1957 dodala letectvu ešte 16 lietadiel Hawker Hunter F.Mk.6.

Búrlivý rozvoj Irackého kráľovského letectva bol ukončený v roku 1958. 14.07.1958 skupina radikálnych, protimonarchisticky a ľavicovo zmýšľajúcich dôstojníkov a im oddaných vojakov vedených Abdal-Karim Kasímom obsadila kráľovský palác a ihneď popravili najvýznamnejších členov kráľovskej rodiny vrátane panovníka Faisala II. a korunného princa Abd al-Ilaha (Abdul Ilah) a ich najbližších spolupracovníkov. Bola zrušená monarchia a vyhlásená republika. Spolu s tým bolo premenované aj Iracké kráľovské letectvo na Iraq Air Force.

Zdroj: www.letectvi.cz
orbat.com
https://www.angelfire.com/nt/Gilgamesh/58.html
URL : https://www.armedconflicts.com/Royal-Iraqi-Air-Force-t52590#197590Version : 0
MOD

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.

Irácké vojenské letectvo v boji
Kráľovské Irácke letectvo bolo po prvý krát nasadené do bojov už krátko po svojom vzniku a to počas povstania v južnom Iráku (v lokalitách Divánija a Rumajtá) v roku 1934. Vzhľadom na malý početný stav bolo toto bojové nasadenie skôr symbolické.
Nasadenie Kráľovského letectva počas krátke Anglo-Iráckej vojny v roku 1941 už bolo o niečo intenzívnejšie ale zároveň prinieslo veľké vytriezvenie. Počas bojov boli Irácke lietadlá nasadené do bojových letov proti Britskej leteckej základni pri jazere Habbáia a proti Britskej posádke v Basre. Zaujímavosťou bolo skôr nasadenie nemeckých lietadiel Bf-110D a He-111H a talianskych Fiat CR.42 z letiska v Mosule na podporu Iráckej armády. Aj keď lietadlá mali namaľované znaky Kráľovského Iráckeho letectva, v kabínach sedeli nemecký a taliansky letci. Tento ozbrojený pokus skončil neúspešne a znamenal takmer úplné uzemnenie zvyšných lietadiel Iráckého letectva a utlmenie jeho činnosti. Až po ukončení okupačnej správy v roku 1947, došlo k postupnému oživeniu činnosti.
Krátko po skončení druhej svetovej vojny pritiahli pozornosť svetovej verejnosti nepokoje na Blízkom východe, kde zvyšujúce napätie medzi Arabmi a Židmi prerástlo v novú vojnu. K tej došlo v polovici mája 1948, druhý deň po vyhlásení nezávislosti Izraela. Tento deň vypršal britský mandát v Palestíne a židovský štát musel čeliť postupnému útoku ozbrojených síl Egypta, Sýrie, Transjordánska (neskôr Jordánska) a Iraku. Nasadenie Kráľovského Iráckého letectva do bojov tzv. „prvej arabsko-izraelskej vojny“ je bežnej verejnosti takmer úplne neznáme. Niet sa veľmi prečo čudovať, nakoľko samotné letectvo sa ešte len spamätávalo z obdobia takmer úplnej nečinnosti a zároveň prebiehal proces modernizácie jeho vybavenia. Medzi prvé Irácke lietadlá presunuté do oblasti bojov patrili cvičné bombardéry Avro Anson zo 7. leteckej perute. Z leteckej základne Mafraq v (Trans)Jordánsku podnikli niekoľko bojových letov na podporu pozemných jednotiek. Prvé stíhacie bombardéry Hawker Fury F.Mk.1 boli dodané do Iráku v máji 1948, v počte osem jednomiestnych a jeden dvojmiestny-cvičný stroj. Podľa pôvodných plánov mali slúžiť na prezbrojenie už spomenutej 7. leteckej perute, ktorá používala zastaralé lietadlá Avro Anson. Vybraní Irácky piloti sa na letisku al-Rašid neďaleko Bagdádu snažili v čo najkratšom čase zvládnuť tieto moderné bojové lietadlá. Ale už začiatkom júna jeden z nich havaroval a jeho pilot zahynul. Na základe nových rozkazov došlo v júly k rozhodnutiu odoslať šesť bojaschopných lietadiel do Jordánska. Po rekognoskácií bolo rozhodnuté o novom presune na letisko al-Mezzech blízko Sýrskeho Damašku. 19. júla dvojica Iráckych pilotov podnikla ozbrojený prieskumný let najskôr nad Haifu a neskôr v ten deň aj nad letiská Ramat-David a Sde Dov. Irácky piloti po pristátí nahlásili prítomnosť niekoľkých lietadiel na napadnutých letiskách a okrem iného aj zničenie jedného bombardéra B-17 Flying Fortress.
Nakoľko však došlo k uzatvoreniu jedného z mnohých prímerí a zvyšné štyri bojaschopné lietadlá Hawker Fury boli „darované“ Egyptskému letectvu. Irácky piloti sa následne vrátili zo Sýrie domov. Na základe síce nie príliš intenzívnych ale celkovo pozitívnych skúseností, pokračovalo Kráľovské Irácke letectvo v nákupoch lietadiel Fury a nakoniec zakúpilo celkom tridsať-osem jednomiestnych a štyri dvojmiestne stroje. V máji 1948 boli okrem bojových lietadiel Fury dodané aj tri Britské dopravné lietadlá D.H. Dove, ktoré doplnili niekoľko lietadiel Anson a D.H. Heron v stave 3. leteckej perute. V roku 1953 bola táto jednotka doplnená o trojicu ťažkých dopravných lietadiel Bristol 170 Freighter.
Pre iráckej letectvo sa vstup do „prúdového veku“ datuje od dodávky tucta britských stíhacích-bombardérov typu D.H. Vampire FB.Mk.52. Prvé kusy boli dodané v máji 1953 a na letisku al-Rašid bola sformovaná 5. letecká peruť, ktorá nakoniec používala dvanásť jednomiestnych a desať dvojmiestnych-cvičných lietadiel. Už v auguste toho istého roku bolo do Iráku dodaných niekoľko lietadiel D.H. Venom FB.Mk.50 z novej objednávky znejúcej na devätnásť kusov. Stíhacie-bombardéry Venom boli zaradené do stavu 6. leteckej perute na základni Habbánia.
V nasledujúcich rokoch došlo k niekoľkým reorganizáciám a zvyšné lietadlá Vampire boli presunuté do stavu Leteckého učilišťa, kde slúžili na pokračovací výcvik pilotov a 5. letecká peruť dostala lietadlá Venom. 6. letecká peruť sa v tom čase pripravovala na prezbrojenie na nové britské stíhačky Hawker Hunter F.Mk.6. Tieto moderné Britské lietadlá boli dodané v súvislosti zo vznikom paktu CENTO (známeho aj ako Bagdadský pakt) a diplomatickou podporou Británie zo strany iráckeho kráľovstva počas tzv. Suézsklej krízy. Prvých šesť Hunterov bolo Britskou vládou darovaných už koncom roka 1956 a daľších desať kusov bolo platených naopak americkou vládou. Do Iráku sa lietadlá dostali v priebehu nasledujúceho roka. Vybraní piloti však boli preškolení na nové lietadlá už v októbri 1956 na leteckej základni Chivenor (No.229 OCU). Títo piloti po svojom návrate vytvorili znovuobnovenú 6. leteckú peruť pod velením Sqn.Ldr. Abdal-Razzaka.
Zaujímavým úkazom sa stalo päť lietadiel N.A. F-86F Sabre, dodaných americkou vládou. Tieto lietadlá boli dodané krátko pred republikánskym prevratom a nikdy neboli zaradené do výzbroje Iráckého letectva. Nakoniec boli v tichosti naložené a odvezené spať do USA.
Ďalšia kapitola bojového nasadenia sa paradoxne popísaná bojmi počas republikánskeho povstania, ktoré začalo 14. júla 1958. Premiérovú úlohu v ňom hrala práve základňa Habbánia a na nej dislokované lietadlá Hunter. Tie podnikli niekoľko bojových letov, keď bombardovali kolóny vozidiel Iráckej 1. pešej divízie generála Omara Alího, nedaľeko Hilláhu asi 100 km južne od Bagdádu. Úspešný prevrat znamenal veľké zmeny na veliteľských postoch a napríklad W.Cdr. Abdal-Razzak bol zakrátko odvolaný z funkcie veliteľa leteckej základne Habbania a uväznení.

Zdroj: Iraqi Fighters, 1953-2003: Camouflage & Marking, By Brig.Gen. Ahmad Sadik & Tom Cooper, Harpia Publishing 2008
https://en.wikipedia.org/wiki/Iraqi_Air_Force
www.acig.org
URL : https://www.armedconflicts.com/Royal-Iraqi-Air-Force-t52590#387031Version : 0