Lammerding, Heinz Bernard

Heinz Lammerding získla dva inžienierske diplomy, čo mu umožnilo uplatnenie sa na vrchnom úrade odboru výcviku nemeckej armády. Po vstupe do nacistickej strany riadil ženijnú školu SA. 1. apríla/dubna 1935 sa stal členom ženijného odboru SS-Verfugungstruppe s hodnosťou obersturmfuhrera. Neskor bol povýšený na hauptsturmfuhrera a učil na dôstojnickej škole SS v Braunschweigu. Neskôr bol prevelený na Eickeho inšpektorát koncentračných táborov. V októbri/říjnu 1939 prevzal velenie ženijného praporu divízie TOTENKOPF a v tejto funkcii úspešne prešiel v roku 1940 ťažením vo Francúzsku. Lammerding si tu vydobil Železný kríž 1. a 2. triedy za statočnosť.

Lammerding hral významnú úlohu pri dobývaní Stalinovej línie na jesen 1941 a tiež v období bojov v obklúčenej demjanskej kapse. Ako Eickeho oblubenec bol Lammerding povýšený do hodnosti obersturmbannfuhrera a poverený velením divízneho motocyklového praporu. V čele jednotky stál po dobu úspešných bojov v okolí Charkova v zime 1942-1943. Za svoje bojové výkony obdržal Nemecký kríž v zlate (vyznamenaie tvoriace medzistupen medzi Železným krížom 1. triedy a Rytierskym krížom). Tiež krátko velil divízii TOTENKOPF v období medzi 27. dubnem/aprílom a 15. kvetnem/májom 1943. Po krátkom pôsobení na štábe 2. tankového zboru SS Himmler osobne vybral Lammerdinga do funkcie náčelníka štábu protipartizánskych jednotiek, ktorým velil Erich von dem Bach-Zewelski. Lammerding organizoval čistenie močarísk v okolí Pripjate, pri ktorom prišlo život najmenej 15 000 sovietskych občanov. Za tento čin bol odmenený Rytierskym krížom a menovaný do funkcie velitela 2. tankovej divízie SS Das Reich. Vysoko si ho vážil i Eicke, ktorý bol preslávený svojou náročnosťou voči podriadeným. V každom prípade bol Lammerding fanatický bojovník, čo ukázal v Pripjaťských močariskách a aj pri velení svojej divízie vo Francúzsku. V kvetnu/ máji 1944 zahájil nechvalne preslávenú ofenzívu proti fracúzskemu hnutiu odporu v kraji Auvergne, známou pod označením KRV A POPOL. Nechal verejne obesiť 99 francúzov podozrivých z činnosti v podzemnom hnutí.V červnu/júni toho roku, ked sa jeho jednotka presúvala na pobrežie Normandie, schválil zabitie viac ako 600 francúzskych civilistov vrátane 207 detí v Oradour-sur-Glane. Bola to odveta za zabitie dôstojníka SS. 10. července/ júla 1944 divízia dorazila do Normandie, kde sa stretla s Američanmi, ktorí sa pokúšali preniknúť do vnútrozemia. 26. července/júla bol Lammerding zranený, rýchlo sa však zotavil, a už v listopadu/ novembri opať velil divízie Das Reich. V čele divízie stál tiež v priebehu neúspešnej ofenzívy v Ardenách, potom krátko pôsobil ako veliteľ 38. divízie SS Nibelungen. Vojna pre neho skončila na poste Himmlerovho pobočníka. Lammerding bol po vojne francúzskym súdom v neprítomnosti obvinený a odsúdený k trestu smrti, nikdy však nebol zatknutý. Francúzska vláda márne žiadala Nemecko o Lammerdingovo vydanie až do jeho smrti v roku 1971.