SOV - S-60 (57 mm protiletadlový kanon)

57 mm automatický protilietadlový kanón S-6O ( 57 mm PLK S-60) je určený k streľbe na vzdušné ciele do vzdialenosti až 4800 m pri použití automatického zameriavača pre priamu streľbu a do vzdialenosti až 6000 m pri použití ústredného zameriavača PUAZO-5.


V spojení s PUAZO-5 a s rádiolokátorom zabezpečuje streľbu na neviditeľné vzdušné ciele.
Všetky úkony potrebné k výstrelu ( otvorenie záveru, vytiahnutie nábojnice, napnutie záveru, podanie náboja, vyhodenie nábojnice, nabitie náboja do nábojovej komory, zatvorenie záveru a odpílenie) sa dejú automaticky.
Mechanizmus kanónu umožňuje streľbu krátkymi dávkami, dlhými dávkami alebo jednotlivými ranami.

57 mm PLK S-60 s skladá :
- hlavne,
- automatu,
- lafety,
- automatického PL zameriavača pre priamu streľbu,
- podvozku,
- amplidynového synchrónneho prenosu ASP-57,
- chladiaceho zariadnia.


Hlaveň sa skladá z :
- vlastná hlaveň,
- úsťová brzda,
- zpruhový vratník,
- kulisa,
- záchytka.


Hlavné technické údaje :
Počet drážok : 24
Počiatočná rýchlosť streľby : 1000 m / s
Rýchlosť streľby : 105 – 120 rán / min.
Max. dostrel : výškový : 8800 m / diaľkový 12000


Rozmery v mm :
Dĺžka kanónu v pochodovej polohe: 8500
Dĺžka záklzu : 300 – 370
Šírka v pochodovej polohe : 2054
Svetlá výška : 380
Rozchod kolies : 1750


Hmotnosť v kg :
Hlavne s vratníkom : 330
Podvozku : 2000
Kanónu v pochodovej polohe : 4750
Kanónu v bojovej polohe : 4500



Zdroj : Del-22-3/1 Praha 1957

Vývoj 57 mm PLK S-60 sa začal v roku 1944 v CAKB (ЦАКБ - Центральное артиллерийское конструкторское бюро)pod vedením V. G. Grabina. Súbežne s projektom tohto PLK prebiehal vývoj aj dvoch ďalších konkurenčných projektov - v OKB č. 88, založenom na automate 61-K a v konštrukčnej kancelárii továrne č.4 (vytvárajúcu vlastnú konštrukciu). Pri porovnávaní projektov pred komisiou GAU bolo rozhodnuté, že konkurenčné projekty nie sú relizovateľné a ďalší vývoj bol povolená len pre PLK S-60.
Prototyp PLK S-60 bol prvýkrát testovaný na konci roku 1946. Testy odhalili rad nedostatkov, ktoré si vynútili ďalší vývoj. Opakované skúšky prebiehali v auguste až septembri 1949 a následne bol v januári 1950 PLK prijatý do výzbroje ako 57 mm automatický protilietadlový kanón S-60.


Prvé bojové nasadenie kanóna (ako vojenská pomoc pre KĽDR bol použitý v kórejskom konflikte) prinieslo určité úpravy, ktoré si vynútili negatívne bojové skúsenosti (trhanie vyťahovačov, zanášanie podávačov, problémy s vyvažovačom a ďalšie). Pri ďalšom používaní boli odhalené aj ďalšie nedostatky konštrukcie - skríženie a vzpriečenie nábojov pri podávaní, nedokonalé uzatvorenei záveru pri automatickej streľbe, pretlačenie náboja mimo os nábojovej komory a jeho následné vzpriečenie, súčasné podávanie dvoch nábojov zo zásobníka, krátky, alebo naopak dlhý záklz hlavne a ďalšie. Riešeniu problémov nepomohli ano časté protichodné názory a konflikty medzi pracovníkmi konštrukcie a výroby o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov.


Automat na svoju prácu využíva energiu záklzu hlavne, podávanei nábojov je z páskového zásobníka pre 4 náboje. Tlmič záklzu je hydraulický, zbraň má pružinový vyvažovač. Ovládanei zbrane je mechanické ručné, alebo elektrické. Spodná krížová lafeta je vybavená dvojosým podvozkom s kolesami nákladného automobilu ZiS-5 s dvomi ramenami. Pri streľbe sa spodná lafeta spúšťa na 4 oporné taniere (výnimočne je streľba možná aj počas pohybu), spätné vyzdvihnutie je zabezpečené dvomi hydraulickými zdvihákmi na nápravách. Hlaveň umožňovala nepretržitú streľbu v rozsahu 50-60 výstrelov, potom došlo k jej zahriatiu na cca 400-450°C s hrozbou jej poškodenia. Z toho dôvodu bol v súprave kanóna zaradený vodný chladič, schopný v priebehu 3-4 minút schladiť hlaveň na 80-100°C pre pokračovanie v streľbe. Kanón bol primárne určený pre streľbu v rámci batérie, pričom prenos údajov zo streleckého rádiolokátora na jednotlivé PLK (až 8 ks) zabezpečoval komplet sledovacích pohonov ESP-57. Ako strelecký rádiolokátor boli postupne používané PUAZO-6-60 (PUAZO-5, PUAZO-6), SON-9 (SON-9A) a nakoniec RPK-1. Prostredníctvom ESP-57 bolo možné riadiť PLK v nasledujúcich režimoch:
- automatické diaľkové navedenie PLK batérie na základe údajov zo streleckého rádiolokátora (základný spôsob)
- poloautomatické navedenie jednotlivých kanónov na základe údajov zo streleckého rádiolokátora
- ručné navedenie PLK na základe údajov streleckého rádiolokátoras podľa nulových indikátorov (indikátorový spôsob). Pri použití centralizovaného riadenia (strelecký rádiolokátor, ESP-57) sa museli PLK nachádzaťž max. 50 metrov od centrálneho bodu (tzv. "batéria stred") - rozvodnej skrine.
Pre napájanie PLK (ESP, PUAZO) slúžila elektrocetrála SPO-30 (možná náhrada za podobnú s výkonom 30 kW), alebo štandartná priemyselná sieť (3 x 220 V, 50 Hz). Pokiaľ bolo v zostave batérie len 6 PLK, bolo možné použiť aj elektrocentrálu AP-24 s výkonom 24 kW).


Sériovú výrobu zabezpečovali Závody č. 4, 7, 92, 235 a 946.


Kanóny boli vyvážané do mnohých štátov sveta, zúčastnili sa desiatok vojenských konfliktov od vojny v Kórei až po súčasnosť. Slúžili aj v Československu (do 180 ks) a následne aj v Armádach Českej republiky a Slovenskej republiky.






Zdroj: archív autora,A.B. Širokorad - Encyklopedia otečestvennoj artillerii, Charvest 2000, Minsk, ISBN 985-433-703-0

Refinement of the crew - number of persons 9, as follows:
1. gun commander
2. azimuth builder - gunner
3. direction builder
4. range builder
5. target speed and course builder
6. loader
7-8. 2x feeder
9. Driver


On the gun they were deployed as follows:
Commander - from the right side by the gun, guided the azimuth builder to the target, gave the order to fire
Azimuth builder - sat on the right side, guided the gun to the target in azimuth, at the commander's instruction, pulled the trigger
Range builder - stood above the range builder and set the range of the target according to the commander's instructions
Range and course builder - sat to the left of the range builder, directly behind the barrel breech, according to the commander's indications, he set the speed and the course of the target based on the silhouette of the target
The aiming builder - when aiming the azimuth of the target by the azimuth builder, he tried to aim the target in the aim, sitting to the left of the barrel
The loader - stood to the left of the aiming builder, depending on the rate of fire, he inserted the magazines into the feeding machine
The feeders - they moved between the vehicle (another place of ammunition storage) and the gun. They delivered full magazines to the cannon and filled the magazines with ammunition
Driver- in case of firing from a short stop sat in the vehicle and was ready to leave the firing position with the vehicle and the cannon at the instruction of the gun commander, when firing from the spot he performed tasks according to the commander's instructions (direct and guard seizure, vehicle nursing, cash evasions, assistance to the feeders)


Max. Range when using ammunition without self-destruct (spare, anti-armour) is about 13500 m.


The SON-9 and SON-9A and the PUAZO gunner's computer (towed) were replaced by the RPK-1 radar (on a URAL-375D chassis).


For instrument firing, only the azimuth-builder-shooter (pulled the trigger according to the signal from the RPK), the loader (reloaded), and the feeders worked on the dele. Other data was set automatically by the 1A19 firing computer in the RPK (at SON-9 by the PUAZO computer).


Source: own experience in ASR

The basic firing unit for the 57 mm PLK in the CSRL (ASR) was the antiaircraft battery. This was made up of two firing platoons (3 each of 3 en PLK and 3 of ANTŤ) and command and liaison squads (RPK-1, 1xANTŤ with EC AD-30, 1x PVS-E, 1x UAZ-469, 1x ANTS)


The anti-aircraft detachment was made up of three firing batteries and a command battery. The latter had in its structure a radar reconnaissance and command platoon (RLK P-15), technical and material support platoons.


The detachments were either stand-alone, or 2-3 anti-aircraft detachments formed an anti-aircraft regiment.


The main vehicles used as towing vehicles in the Czechoslovakian Army (ASR) were T-111, T-148, T-813, T-815 6x6,T-815 8x8 (in combat formations), in developed formations any ANT (Automobile All Terrain Heavy) - whatever the civilian sector was able to supply.











: ASR's own practice
wade

Anti-aircraft training ...

Súčasnosť, už len ako pamiatka. Multifunkčná zásobovacia základňa západ Nemšová, 15.7.2008, fotené mobilom.

S-60
Přelouč 31.3.2009

Zdroj : Lidová armáda 1982 č. 12


Del-22-3/1, predpis ČSLA

Licenčná production:
- Zakłady Mechaniczne in tarnów /
- DIMÁVAG Miskolc-Diósgyőr / (SZ-60)
- ? (Type 59)

Source: https://en.wikipedia.org/wiki/AZP_S-60

.

Zostrih z posledných strrelieb PLK S-60 realizovanych jednotkou ASR - 2. protilietadlová batéria Výcvikového strediska vojskovej protivzdušnej obrany (VÚ 4564 Poprad). Veliteľ batérie npor. Ing. Martin Stanko, zástupca veliteľa batérie npor. Ing. Štefan Bukovan, veliteľ čaty por. Ing. Václav Želonka, výkonný práporčík nrtm. Július Daniš. Mená veliteľov kanónov si už nepamätám, ale možno sa ozvú. Rok 1997, lebo 1998?

PLK S-60 - exhibit Military Historical Museum Piešťany, year 2012.

Source: own photo

S-60 ukrajinskej armády namontovaný na korbe nákladného vozidla počas streľby.

V obci zničený ruský nákladný automobil Ural 4320-36 s 57 mm protilietadlovým kanónom S-60. Berestove, Donecká oblasť.

Streľba ukrajinského 57 mm protilietadlového automatického kanónu S-60 namontovaného na podvozku KamAZ.

Podrobné informace jsou na www.pvo.ru, www.pzaku.net.
V češtině jsou na mojí stránce www.pvo.webz.cz. Zde jsou moje vlastní fotografie PLK,výtah z dobové dokumentace, střelivo s popisem ...
Fotografie převzaly uvedené www. stránky a i stránky zabývající se PVO v Německu.