This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
*3.10.1792 Tegucigalpa, Honduras
+15.9.1842 San José, Costa Rica
Prezident Federálnej republiky Stredný Amerika /16.9.1830–16.9.1834/ a /14.2.1835–1.2.1839/
Hlava štátu El Salvador /11.7.1839–27.3.1840/
Najvyšší šéf štátu Costa Rica /4.1842–11.9.1842/
José Francisco Morazán Quezada, sa narodil v Tegucigalpa, Honduras 3.10.1792, a už od malička bol človekom pevného charakteru a disciplíny.
Francisco Morazán svoje prvé štúdiá realizoval pod vedením kňaza Josého Antonio Murga a jeho ďalšie vzdelanie získal vlastnými silami. Pracoval v pisárni León Vásquez kde získal znalosti v oblasti práva a v knižnici vlastnými silami sa naučil čítať, písať a hovoriť francúzsky, ale taktiež tam študoval napoleónske vojny a ideály francúzskej revolúcie. Taktiež získal poznatky o vojne za nezávislosť Španielska ako aj o histórií Európy.
Keď sa stredná Amerika osamostatnila od Španielska, Morazán bol zamestnancom miestneho zastupiteľstva v Tegucigalpa ako asistent starostu Narciso Mayola, kde pracoval ako sekretár a získal znalosti z oblasti civilného práva, ako aj trestného práva. Okrem iného toto mu prinieslo poznatky o štruktúre a fungovaní administratívy provincie.
Keď oficiálne miesta v Guatemale prijali Zákon o nezávislosti Strednej Ameriky v roku 1821, správa bola prijatá s uspokojením v celom Hondurase. Ale čoskoro nato prišla myšlienka k pripojeniu sa k Mexickému Impériu.
Comayagua pomocou guvernéra intendanta Josého Tinoco de Contrerasa podporovala myšlienku pripojenia sa k Mexicu, ale miestne zastupiteľstvo v Tegucigalpe sa postavilo proti tomu. Guvernér intendant Tinoco sa rozhodol prijať opatrenia proti autoritám v Tegucigalpe, a táto situácia mala za následok zorganizovanie armády dobrovolníkov v Tegucigalpe, ako odpoveď na agresiu zo strany Tinoca.
V tom istom čase zároveň autority v Tegucigalpe požiadali o posily Generálneho kapitána Guatemaly, Gabino Gaínzu, ako aj z iných oblastí ako Olancho y Cantarranas a Texiguat. Počas tohto sa zapísal ako dobrovolník aj Francisco Morazán. Bol poverený ako veliteľ jednej z rôt z rozhodnutia veliteľov, ktorí organizovali milície.
Aj napriek tomuto odporu bola Tegucigalpa spolu s ostatkom strednej Ameriky pripojená k Mexickému Impériu Augustína de Iturbide 5.1.1822.
Následne 28.9.1824 bol Francisco Morazán menovaný generálnym sekretárom vlády svojho strýka, prvého šéfa štátu Honduras, Dionisia de Herreru. Tento post zastával až do roku 1826, kedy sa stal predsedom poradného zhromaždenia.
Jeho prvá bojová akcia nastala na haciende "La Maradiaga" roku 1827, kde sa postavil proti gen. Justovi Milla.
Francisco Morazán bol poverený ako poručík prvej roty, ktorý bola vyslaná do Comayagua v novembri 1821. V apríli 1822 bol poverený zabezpečením doprovodu kolóny, ktorá prevážala 132,000.00 pesos a 42 pohárov ortuti, pre pokladnicu.
Konštitučné zhromaždenie Guatemaly ho menuje mluvčím komisie, ktorá má za úlohu štúdiu členských štátov federácie, toto sa udialo roku 1832.
Vznik Federálnej republiky spojených provincií strednej Ameriky
Po udalostiach roku 1821 (vyhlásenie nezávislosti) a udalostiach s Mexickým Impériom, stredná amerika vyhlásila Spojené provincie Strednej Ameriky, ktoré sa skladali z Guatemaly, Hondurasu, El Salvadoru, Nikaragui a Kostariky.
Ústavný kongres sa zišiel v Guatemale, aby bol vypracovaný politický systém štátu a jeho inštitúcie. Každý Mal svoje predstavy o fungovaní štátu a o jeho systéme. Na jednej strane liberáli navrhovali systém federácie podobne ako USA s nezávislosťou jednotlivých štátov, pod jednou federálnou vládou, pričom konzervatívci navrhovali centralizovaný systém vlády, s centrálnymi inštitúciami a vládou.
Nakoniec vyhral model liberálov, ktorý mali na kongrese večšinu.
Francisco Morazán bol menovaný generálnym sekretárom vlády 25.9.1824. Následne 22.11.1824, bola schválená ústava a štát sa začal menovať Federálna republika stredná Amerika.
V súlade s novou ústavou bol zvolený nový federálny prezident za liberálnu stranu Manuel José Arce, ktorý sľúbil transformáciu ekonomiky a spoločnosti v krajine, ale veľmi skoro sa stretol so silným konzervatívnym odporom, ktorý disponoval vplyvom katolíckej cirkvy, enormným finančným potenciálom, ktorý mu nedovolil realizovať zamýšľané zmeny. Arce si bol tohto vedomý a preto nechal podieľať sa na vláde aj opozícií a to skoro vo všetkých oblastiach. Konzervatívci začali kontrolovať vládu.
Francisco Morazán podpísal prvú ústavu Hondurasu 11.12.1825 v Comayagua. V tom čase konzervatívci kontrolovali federálnu vládu Arceho a v strednej Amerike sa týmto začala občianska vojna, ktorá trvala až do roku 1829.
Hlava štátu Honduras
19.1.1827 na základe príkazu federálnej vlády Manuela José Arceho, plk. Justo Milla z Guatemaly spolu s 200 mužmi si zriaďuje základňu blízko mesta Comayagua, a odtialto 10.5.1827 začína vojenskú ofenzívu proti hlave štátu Honduras, Dionisiovi de Herrera.
Kapitán Francisco Morazán velí jednotkým Hondurasu a ubráni sa jednotkám plk. Milla, ale je zajatý v Ojojona. Justo Milla následne poráža hlavu štátu Honduras, zajíma ho a odosiela do Guatemaly, aby bol tam súdený a sám Milla preberá moc nad krajinou.
Morazánovi sa podaril útek a smeroval do Mexica, keď ho presvedčili, aby zobral velenie malej ozbrojenej skupiny vytvorenej v meste León, Nicaragua, s cieľom oslobodiť Honduras.
Francisco Morazán toto príma ako výzvu a s touto skupinou sa postaví proti jednotkám Justo Millu, 11.11.1827 blízko dediny Sabana Grande. Tu dosahuje skvelého víťazstva počas bitvy "Batalla de La Trinidad". Povzbudený týmto výsledkom so svojimi mužmi tiahne na Comayaguau, kde triumfálne vstupuje 26.11.1827 a preberá vládu ako Hlava štátu Honduras z rúk Josého Eusebio Bustamanteho. Tieto jeho úspechy ho postavili do čela stredoamerických liberálov.
V roku 1831, ako hlava štátu Honduras, založil v Tegucigalpa prvú vojenskú školu pod vedením plk. Narciso Beníteza kde ukončili svoje štúdiá viacerý budúci generáli ako napríklad gen. José Santos Guardiola a Francisco Ferrera, ktorý sa v budúcnosti stali prezidentmi republiky.
Z toho dôvodu dostáva volania o pomoc z El Salvadoru, ktorý je okupovaný vojskom na príkaz prezidenta Manuela José Arceho ktorý tam vyslal armádu aby chránila územné a majetkové záujmy konzervatívcov zo Salvadoru.
zdroj:
es.wikipedia.org
www.tribunahispanausa.com
www.biografiasyvidas.com
www.se.gob.hn