Gabčík, Jozef

Plukovník in memoriam Jozef Gabčík


Narodený: 8. 4. 1912 - Poluvsie
Zahynul: 18. 6. 1942 - Praha


Jozef Gabčík sa narodil 8. apríla 1912 v obci Poluvsie. Otec František bol robotníkom, matka Mária bola ženou v domácnosti. Jozef bol najmladší z pomedzi štyroch súrodencov (bratia Alexander a Michal, sestra Františka).


Od roku 1918 až 1927 študoval Jozef v Rajeckých Tepliciach (5 rokov ľudovej a 4 roky meštianky) a od roku 1927 do 1932 sa v českom Kovářově v južných Čechách vyučil kováčskemu remeslu a taktiež zámočníctvu.


Od októbra 1932 nastúpil základnú vojenskú službu u Pešieho pluku 14, dislokovaného v Košiciach. Do roku 1934, ešte počas prezenčnej služby, absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. V roku 1934 ukončil v hodnosti desiatnika povinnú vojenskú službu a aj napriek otcovým námietkam zostal v armáde. Naďalej slúžil u košického Pešieho pluku 14 až do smrti jeho brata Michala. Táto tragédia ho primäla k ukončeniu vojenskej služby a tak 1. 4. 1937 odišiel z armády. Prijal miesto v žilinskej továrni na bojové plyny.


Po pracovnej nehode, kedy došlo k úniku plynu, bol Gabčík poranený a hrozilo mu oslepnutie. Po doliečení bol preradený do funkcie skladníka bojových plynov v Skalke pri Trenčíne. Keď hrozilo, že sklady s bojovými plynmi padnú do nemeckých rúk, spáchal v sklade sabotáž, čím sa dopustil trestného činu a hrozilo mu väzenie.


A tak spolu s kamarátom v noci 3. júna 1939 unikol do Poľska, kde sa pripojil ku formujúcej sa zahraničnej čs. armáde.
Na lodi Chrobry sa od 28. 7. do 2. 8. 1939 preplavil na Francúzska a keďže mu nebolo umožnené slúžiť vo francúzskej armáde (respektíve nebolo umožnené formovať čs. vojenské jednotky spadajúce pod Francúzsku armádu), tak 2. 8. 1939 vstúpil do Cudzineckej légie. Služba legionára v Alžírsku však trvala len do začiatku druhej svetovej vojny, kedy bol Gabčíkov záväzok voči légii anulovaný.
Gabčík odišiel späť do Francúzska, kde bol 26. 9. 1939 v Agde zaradený ku čs. pešiemu pluku 1.
V 12. rote vykonával funkciu zástupcu veliteľa čaty. Koncom roku 1939 bol povýšený do hodnosti rotného. V júni 1940 sa zúčastnil obranných bojov na francúzskej fronte, avšak v polovici júla 1940 odišiel na palube lodi Rod el Farag do Veľkej Británie. V Británii slúžil v 3. rote pešieho práporu 1. 7. marca 1941 bol povýšený na rotmajstra pechoty.


Onedlho prejavil záujem o výcvik pre špeciálne úlohy v tyle nepriateľa. V júli 1941 preto absolvoval v Škótsku na výcvikovej základni (Special Training Station - STS) STS 26 sabotážny kurz. Ďalší mesiac v auguste absolvoval v Ringway u STS 51 kurz vzdušných výsadkov a následne ešte týždňový strelecký kurz. Od 20. do 25. októbra 1941 prešiel dokončovacím kurzom spojeným s výučbou manipulácie s výbušninami.
Následne bol vybraný za veliteľa výsadkovej skupiny ANTHROPOID, ďalším členom desantu bol rotný Karel Svoboda.
Svoboda si však počas parakurzu poranil nohu a za jeho náhradníka si Gabčík vybral rotmajstra Jána Kubiša.


Spolu s Kubišom sa u STS 2 v Bellasis podrobil 20 dňovému výcviku a celkových príprav na skoré nasadenie do akcie. Cieľom výsadku ANTHROPOID bolo spáchať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Preto značná časť výcviku bola venovaná rôznym alternatívam atentátu, pričom za najpravdepodobnejší bol považovaný útok na Heydricha počas jazdy autom.


Odlet výsadkárov bol naplánovaný na 8.10.1941, s tým, že atentát prebehne na výročie vzniku Československej republiky 28.10.1941. Kvôli zraneniu sa Karla Svobodu bol však let odložený. Spolu s Gabčíkom a Kubišom mali letieť aj členovia skupiny Silver A(Alfréd Bartoš, Josef Valčík, Jiří Potůček) a Silver B (Jan Zemek, Vladimír Škácha).
Termín samotného odletu bol viackrát odložený kvôli nepriazni počasia. A keďže sa plánovalo s vysadením všetkých troch skupín súčasne, muselo sa počkať kým bude k dispozícii voľný upravený bombardér Halifax.
Halifax s výsadkármi na palube odštartoval 28. 12. 1941 okolo 22. hodiny. Gabčík a Kubiš boli vysadení v okolí obce Nehvizdy pri Prahe, aj keď sa pôvodne plánovalo s výsadkom pri Plzni.
Skupina Silver A mala za úlohu nadviazať spojenie Londýna s odbojom vysielačkou Libuše a udržovať spravodajskú činnosť.
Skupina Silver B plnila najmä úlohu dopravy materiálu pre odboj a mala počkať na ďalšie rozkazy.


Výsadok Gabčíka a Kubiša neprebehol bez problémov. Pri dopade na zem si Gabčík zranil nohu. Našťastie s pomocou miestneho mlynára a sokolskej organizácie podarilo nadviazať kontakt s miestnymi odbojármi. Po nadviazaní kontaktov bolo pre Gabčíka a Kubiša najdôležitejšie zistiť vopred Heydrichov program a následne vybrať vhodné miesto na atentát. Z radov odbojárov sa ozývali hlasy proti atentáu najmä kvôli strachu z odvety Nemcov, avšak prípravy aj naďalej pokračovali.


Za dátum atentátu bol napokon vybratý 27. máj 1942 a miestom sa mala stať zákruta pri Kobylisích. O pol jedenástej dal Josef Valčík (Silver A) zrkadielkom signál, že k zákrute sa blíži Heydrichovo auto. Gabčík si medzitým zložil samopal Sten a schoval si ho pod plášť. Kubiš mal pripravenú nálož.
O 10:35 keď auto vyšlo spoza zákruty, skočil Gabčík pred auto avšak samopal mu zlyhal. Heydrich cestoval bez ochranky a tak na svoju obranu vytiahol pištoľ, avšak hneď nato ho zasiahol výbuch Kubišovej nálože. Kubiš s Gabčíkom neskôr vyhľadali úkryt v krypte kostola Cyrila a Metoda na Resslovej ulici, kde sa sústredili aj ďalší čs. výsadkári.


Heydrich podľahol následkom atentátu 4. júna 1942 a následne nato sa rozpútala vlna hromadného zatýkania. Obec Lidice a Ležáky boli 10. a 24. júna 1942 zrovnané so zemou a ich obyvatelia za pomoc výsadkárom vyvraždení.
Gabčíka a Kubiša napokon udal čs. výsadkár, člen skupiny Out distance Karel Čurda. Ten nezvládol kritickú situáciu nemeckého pátrania po výsadkároch a 16. júna sa prihlásil nemeckým orgánom. Pri výsluchoch prezradil odbojové kontakty a výsadkárov, čím úplne rozbil takmer celú odbojovú štruktúru v Protektoráte.


Kostol Cyrila a Metoda bol 18. júna 1942 obkľúčený nemeckými vojakmi a pre výsadkárov začal boj o holý život. Napokon po dlhom boji proti presile, keď bola časť výsadkárov zranená alebo mŕtva, sa Gabčík zastrelil. Jan Kubiš bol ťažko zranený a na následky zranení onedlho zomrel.


Posmrtne bol Jozef Gabčík koncom roka 1942 povýšený na poručíka a bol taktiež vyznamenaný dvoma čs. válečnými krížmi 1939. 24. 6. 2002 bol povýšený na plukovníka in memoriam, v roku 2015 na brigádneho generála in memoriam a 26.05.2017 na generálmajora in memoriam.


Na Slovensku bola po Gabčíkovi pomenovaná obec Gabčíkovo. Jeho meno nesie aj žilinský 5. pluk špeciálneho určenia "Jozefa Gabčíka" Ozbrojených síl Slovenskej republiky.


Vyznamenania:
3x Čs. válečný kříž 1939
Čs. vojenská pamätní medaile se štítkem F-VB
Čs. vojenský řád Za svobodu - zlatá hvězda
Čs. vojenský řád bíleho lva Za vítězství I. stupně

Zdroje:
Kolektív autorov - Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945; Praha 2005; ISBN 80-7278-233-9
https://www.lib.cas.cz/parasut/gabcik.htm
www.studentske.sk
worldofhistory.blog.cz
worldofhistory.blog.cz

Edit: Janko PALIGA-linkovanie, doplnenie