CZK - OPp 3t N (Sd.Kfz.251 a jeho modifikácie v československej armáde)

Sd.Kfz.251 (OPp 3t N) v československej armáde
Po skončení 2.svetovej vojny sa na československom území nachádzalo i množstvo polopásovej techniky vrátane obrnených transportérov Sd.Kfz.251 rôznych verzií.
Použiteľné exempláre sa okamžite ešte v 5/1945 stali súčasťou provizórnych jednotiek Útočnej vozby v pražskom povstaní a následne, po skončení vojny, k zaisteniu hraníc obnovenej ČSR.
V roku 1947 po zbere trofejnej techniky bolo zhromaždených vyše 600 vozidiel Sd.Kfz.251. O vozidlá prejavili najväčší záujem pešie útvary, v menších počtoch ich požadovali delostrelecké, ženijné a chemické jednotky. Tankové vojsko malo k dispozícii americké polopásové vozidlá M 3, preto nepotrebovalo tieto nemecké vozidlá. Sd.Kfz.251 tak boli v evidencii automobilovej a traktorovej správy.
Motorizovaná pechota patriaca do stavu peších práporov a plukov rýchlych divízií a Tankového zboru (podliehajúci pechotnému vojsku) požadovala celkovo 360 vozidiel, čo bolo vzhľadom na množstvo ukoristeného materiálu bez problémov splniteľné.
Vozidlá sa museli podrobiť generálnym opravám, ktoré mali byť rozplánované na viacero rokov a ich prevádzanie mali zabezpečiť viaceré firmy. Hlavnou opravárenskou firmou boli Škodove závody v Plzni, ktoré počas vojny vyrábala podvozky týchto obrnených vozidiel. ďalšími opravárenskými firmami mali byť nový podnik Škodovky v Rotave, autozbrojovka AZ 1 v Přelouči a firma Avia v Kunoviciach. Závod v Rotave a Avia boli neskôr z opráv vylúčené, nahradili ich plzeňská Škodovka a automobilka Wichterle a Kovařík v Prostějove (neskorší Agrostroj). Dodávky opravených vozidiel sa predĺžili, posledné vozidlá boli dodané až v roku 1951. Napriek tomu do roku 1949 bola dodaná väčšina opravovaných vozidiel. Zaujímavosťou je, že okrem finálnej verzie Ausf.D bola vo výzbroji i staršia verzia Ausf.C (vozidlo zachytené vo filme Prerušená pieseň).
V 12/1948 uvažovalo velenie delostrelectva nad zavedením 14 vozidiel Sd.Kfz.251/22, ktoré mali tvoriť výzbroj niekoľkých batérií. Vozidlá však boli zbavené 75 mm kanóna PaK 40 a boli využívané ako štandardné vozidlá na prepravu pechoty.
Odzbrojenie sa dotklo i protilietadlových vozidiel 2 cm Flak 38 auf Selbstfahrlafette Zgkw.3t (Sd.Kfz.11/1) v počte 19 kusov. Vozidlá boli zbavené 2 cm protilietadlových kanónov a 15 vozidiel dostalo za pancierovú kabínu drevené bočnice.

Vysoké stavy vozidiel boli udržované až do 4/1956, kedy bolo rozhodnuté značne opotrebované vozidlá postupne vyradzovať. Podľa spomienok bývalých vojakov, či pracovníkov kovošrotov sa isté počty týchto transportérov v skladoch dochovali ešte začiatkom 90. rokov 20. storočia (pravdepodobne je to omyl a išlo o zámenu s OT-810).

Stavy OPp 3t N:



Známe evidenčné čísla OPp 3t N:




rozpracované




Stroje obdržali označenie:
Hkl 6p - pôvodné nemecké (i upravené stroje s motorom Tatra - info o rozdielnosti označenia a verzií uvádza Pavel Minařík (6-valcový diesel Tatra V 966) - pravdepodobne vznikli len prototypy)
OPp 3t N - neskoršie označenie (Obrnený Polopás 3tonový Nemecký)

Známe počty a dislokácie (útržky informácií):
- rok 1949 - 40ks v 21.tankovej brigáde, ďalšie pravdepodobne v ostatných brigádach
- k 1.1.1952 bolo v armáde 736 ks obrnených transportérov (súhrnný počet Hkl6p a D7p-SdKfz.250)
- k 1.4.1952 bolo v uloženkovom stave v 1.tankovej základni v Dědiciach pri Vyškove uskladnených 65 ks Hkl6 a 12 Hkl6p
- k 3/1957 bolo v stave vedených ešte 476 ks Hkl6p

Stroje pôsobili, resp.boli v uloženkách pravdepodobne až do výroby ich československej mutácie OT-810, kedy postupne končili vo vysokých peciach.

Břetislav Nakládal - Organizační výstavba tankových jednotek čs.armády 1945-50,HPM č.5-6/2001
Pavel Minařík - https://www.vojenstvi.cz/vasedotazy_63.htm
armada.vojenstvi.cz
armada.vojenstvi.cz
Československý voják 1955, 1956, 1959