Gazda, Andrej

Andrej Gazda

Andrej Gazda sa narodil 28.01.1920 v obci Dlhé nad Cirochou v rodine robotníka. Tam absolvoval aj osem tried obecnej školy. Od roku 1935 pracoval v robotníckej profesii v poľnohospodárstve, neskôr ako pomocník lesného správcu v rodnej dedine.


Na povinnú vojenskú službu nastúpil 20.10.1940 k Ženijnému práporu 11 v Novom Meste nad Váhom. Odtiaľ bol dňa 17.06.1941 v rámci 2. ženijnej roty poslaný na východný front. Tam ho dňa 20.01.1942 zasiahla do nohy črepina granátu. Po liečení v nemeckej a slovenskej poľnej nemocnici ho dňa 04.02.1942 odvelili naspäť k práporu do Nového Mesta nad Váhom. Do hodnosti slobodníka ho povýšili 01.10.1942 a dňa 21.10.1942 bol síce preložený do zálohy, ale ponechali ho činnej službe za brannej pohotovosti štátu.


Do hodnosti desiatnika Gazdu povýšili dňa 01.05.1943. Do civilu ho prepustili dňa 31.03.1944. Následne si našiel prácu železničného robotníka, po bombardovaní železnice zamestnanie stratil a skrýval sa v lese pred nemeckými jednotkami. Po oslobodení severovýchodného cípu Slovenska sa prihlásil do 1. československého armádního sboru a dňa 22.12.1944 ho odviedli v Humennom pod kmeňovým číslom 19.464/M, číslo protokolu 15.121. Ako príslušník 1. československej samostatnej tankovej brigády sa s ňou zúčastnil bojov až do konca vojny, vrátane Ostravskej operácie, najskôr vo funkcii veliteľa družstva, neskôr veliteľa čaty. Dňa 01.06.1945 ho povýšili do hodnosti podporučíka.


Po skončení vojny sa rozhodol Gazda pokračovať vo vojenskej kariére, preto si doplnil vzdelanie. Popri zamestnaní v rokoch 1945-1947 absolvoval posledné dva ročníky meštianskej školy a v rokoch 1947-1948 absolvoval aplikačný kurz pre dôstojníkov ženijného vojska v meste Litoměřice. V rovnakom období sa oženil a narodili sa mu dve deti - syn a dcéra.


Do hodnosti poručíka ho povýšili dňa 01.01.1946, do hodnosti nadporučíka dňa 01.04.1947 a do hodnosti kapitána dňa 25.02.1951. Do roku 1950 pôsobil vo funkcii veliteľa ženijej roty u Ženijního praporu 13, od novembra 1950 do októbra 1951 slúžil v rovnakej funkcii u Ženijního praporu 3. Odtiaľ odišiel ku 51. ženijní brigáde v meste Litoměřice, kde sa stal veliteľom 1. (151.?) ženijného práporu. Od októbra (řijna) 1952 do septembra (září) 1953 absolvoval veliteľský kurz ženijného vojska. Po skončení kurzu ho vymenovali za veliteľa 1. technického praporu v Nepomuku v okrese Plzeň-jih.


Jedným z vojakov práporu tam bol istý Miloslav Švandrlík. Toho Gazdova osoba uchvátila natoľko, že Gazda poslúžil ako predobraz legendárneho majora Halušku-Terazkyho v jeho diele Černí baroni. Ale nie všetky vlastnosti majora Halušku mali oporu v skutočnom majorovi Gazdovi. Ďalší z vojakov práporu, neskorší český diplomat František Černý na Gazdu spomínal ako na muža bez väčšieho rozhľadu, ale slušného a priameho. Podľa neho dokonca nosil Gazda na slávnostnej uniforme nemeckú Sponu za boj zblízka.


V priebehu velenia 1. technickému praporu Gazdu povýšili 29.05.1954 do hodnosti majora. Dňa 29.09.1956 ho uvoľnili z funkcie veliteľa práporu a dočasne ho zaradili do rezervy. Neskôr pôsobil na veliteľských postoch jednotiek určených k údržbe potrubí a v skladoch pohonných hmôt. Do roku 1960 pracoval v Bohdanči, neskôr ho prevelili do Bělé pod Bezdězem, od roku 1967 slúžil vo funcii náčelníka zásobovania potrubným materiálom u 1. brigády potrubní dopravy pohonných hmot. Pri príležitosti 25. výročia od skončenia vojny ho 01.05.1970 povýšili do hodnosti podplukovníka. Od júla (července) 1971 sa stal náčelníkom skladového strediska pohonných hmôt v Heřmanovom Městci v rámci 1. okruhové základny pohonných hmot a maziv. Z toho miesta ho prepustili do zálohy dňa 28.01.1975, keďže dosiahol vek 55 rokov života a limit pre odchod do zálohy.


Počas svojej vojenskej služby bol vyznamenaný československými medailami Za chrabrost Před nepřítelem, Československou vojenskou medailou "Za zásluhy" II. stupňa, Pamětní medaile k 20. výročí osvobození Československa, Za zásluhy o obranu vlasti a sovietskou Medailou Za vítězství nad Německem ve Velké Vlastenecké válce 1941-1945


Andrej Gazda dožil ako dôchodca v Pardubiciach, kde dňa 03.06.2004 zomrel. Jeho popol rozptýlili na rozptylovej lúčke miestneho cintorína.

Pejčoch, Ivo: Kdo byl major Terazky, Hobby historie č. 10, 2011
https://www.vuapraha.cz/soldier/19715493
otázka č. 897 - https://armada.vojenstvi.cz/vase-dotazy/60.htm