URL : https://www.valka.cz/Hube-Hans-Valentin-t24726#416317
Version : 0
Reklama
This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Generaloberst Hans-Valentin Hube
Narodený : 29.10.1890, Naumburg nad Saale, Sasko-Anhaltsko Zahynul : 21.4.1944 Airing, časť Thundorf, Bavorsko
Mladý Hans-Valentin Hube nastupuje po maturite, dňa 27.02.1909 v hodnosti Fahnenjunker do služby u pešieho pluku kniežaťa Leopolda z Anhaltu - Dessau (1. magdeburský) č. 26. Na jeseň skladá dôstojnícku skúšku a je povýšený do hodnosti Fähnrich (práporčík od 18.10.1909). O necelý rok neskôr je už Leutnant (poručík od 11.08.1910).
I. svetová vojna Hube vo funkcii veliteľa čaty pešieho pluku č. 26 vstupuje na bojisko západného frontu a koncom augusta 1914 je poverený funkciou pobočníka u II. práporu. Dňa 20. septembra 1914 je v bojoch u Fontenay, departement Aisne, ťažko zranený. Zranenie je natoľko vážne, že lekári musia Hubemu amputovať ľavú ruku. Po roku liečenia a rekonvalescencie sa v decembri 1915 vracia na frontu k svojmu pluku v hodnosti Oberleutnant (nadporučík od 25.02.1915) a preberá velenie 7. roty. V lete roku 1916 pôsobí ako štábny dôstojník u štábu IV. armádneho zboru. V novembri 1916 sa vracia ako pobočník k pešiemu pluku č. 26 a v júni 1917 je dočasne poverený velením jedného s práporov pluku. Začiatkom roku 1918 je povýšený do hodnosti Hauptmann (kapitán od 27.01.1918) a prevelený ako pobočník k 13. pešej brigáde. Pôsobí aj ako štábny dôstojník u štábu 7. pešej divízie. V apríli sa opäť vracia k pešiemu pluku č. 26. Dňa 10. apríla sa mu podarí s jeho práporom odraziť útok anglických tankov. Zakrátko je ale hospitalizovaný s ťažkou otravou spôsobenou bojovými plynmi, ktoré použili Angličania počas útoku. Hauptmann Hube sa do konca vojny k svojej jednotke už nevráti.
Weimarská republika, Reichswehr a Nemecká ríša Od apríla 1919 pôsobí ako veliteľ rotyFreiwilligen Landesschützenkorps. Od 1. októbra slúži u Reichswehru, kde je pridelený k 17. pešiemu pluku. Dňa 1. januára 1921 je prevelený k 12. pešiemu pluku, kde pôsobí ako veliteľ roty až do apríla 1925. Následne nastupuje ako inštruktor výcviku dôstojníckych ašpirantov na Infanterieschule v Drážďanoch, kde od roku 1928 vyučuje taktiku. Od októbra 1932 preberá v hodnosti major velenie III. práporu 3. pešieho pluku v Osterode, Východné Prusko (dnes Ostróda v Poľsku). Začiatkom roku 1935 je Oberstleutnant Hube (podplukovník od 01.06.1934 ) poverený velením Výcvikového štábu pechoty v Döberitz, ktorý je neskôr premenovaný na Infanterieschule Döberitz. Hube počas svojho pôsobenia vo funkcii veliteľa školy napíše dvojdielnu príručku pechoty "Der Infanterist" a je povýšený do hodnosti Oberst (plukovník od 01.08.1936).
II. svetová vojna Dňa 18.10.1939 preberá plukovník Hube velenie 3. pešieho pluku, ktorý sa reorganizoval a doplňoval po epidémii týfusu v priestore Prüm-Hillesheim v blízkosti luxemburskej hranice. Začiatkom júna 1940 je povýšený do hodnosti generálmajor a preberá velenie 16. pešej divízie, s ktorou sa zúčastňuje bojov vo Francúzsku. V auguste 1940 bolo formálne započaté rozdelenie 16. pešej divízie na 16. motorizovanú pešiu divíziu a 16. tankovú divíziu. Dňa 1.11.1940 preberá Hans Hube velenie tankovej divízie a generál Friedrich-Wilhelm von Chappius velenie pešej divízie. V decembri 1940 je poverený aj velením nemeckých tankových inštruktorov Lehrstab II., pôsobiacich pri novovznikajúcich tankových jednotkách v Rumunsku. V tejto funkcii pôsobí až do septembra 1942. Medzitým sa ako veliteľ 16. tankovej divízie zapája do invázie do Sovietskeho zväzu v rámci 1. tankovej skupiny ( od 25.10.1941 pod názvom 1. tanková armáda). V júni 1941 sa v rámci XIV. tankového zboru zúčastňuje bojov u Dubna (ukrajinsky a rusky: Дубно). O mesiac neskôr sa presúva do priestoru Žitomír (ukrajinsky a rusky: Житомир), kde bol podriadený XLVIII. tankovému zboru. V auguste je Hubeho divízia opäť podriadená XIV. tankového zboru a pôsobí v priestore Mykolajiv (ukrajinsky: Миколаїв, rusky: Никола́ев) a Umaň (ukrajinsky: Умань ). V septembri sa zúčastňuje bitky u Kyjeva, po ktorej sa v zimných mesiacoch podieľa na zabezpečení a stabilizácii obrannej línie na rieke Mius (rusky: Миус) v priestore Taganrog (rusky: Таганро́г).
V máji sa zúčastňuje v radoch tankovej skupiny Kleist druhej bitky u Charkova a to v hodnosti Generalleutnant (generálporučík od 08.04.1942). Dňa 28. júna 1942 sa zúčastňuje operácie Fall Blau v radoch 1. tankovej armády, neskôr 6. armády vydávajúcej sa smerom k Volge a Stalingradu. Tento cieľ sa mu podarilo dosiahnuť za necelý mesiac.
23. augusta dosiahol Volgu severne od Stalingradu. Ďalších niekoľko dní sa musí udržať všetkými silami skoro do úplného vyčerpania zásob streliva a pohonných hmôt, pokiaľ mu nedorazí na pomoc pechota. Od 15.09.1942 preberá velenie XIV. tankového zboru. O dva týždne neskôr (01.10.1942) je povýšený do hodnosti generála tankových vojsk. Po silnom sovietskom útoku, ktorý sa začal 19.11.1942, boli o dva dni neskôr už jednotky nemeckej 6. armády obkľúčené. Nasledujúce dva mesiace bojujú Hubeho tankisti v stalingradskom kotly. Postupne prichádzajú o väčšinu techniky a stávajú sa z nich pešiaci. Koncom decembra 1942 je Hube predvolaný do hlavného stanu, aby osobne informoval Hitlera o situácii 6. armády. Hans Hube podal Vodcovi neprikrášlený obraz situácie v Stalingrade. Na druhej strane bol Hitlerom uistený o zabezpečení dostatočného zásobovania obkľúčených nemeckých vojsk. Dňa 8. januára, cestou späť do Stalingradu, sa stretáva s veliteľom Skupiny armád Don, poľným maršálom von Manstein. Informoval ho o stretnutí s Adolfom Hitlerom. Von Mansteinovi predstavil Hitlerov plán na pokračovanie zásobovania 6. armády lietadlami Luftwaffe a následnými operáciami na vyslobodenie. Hube bol poverený dohľadom nad zásobovaním 6. armády, ale prakticky nemohol nič ovplyvniť. Napriek jeho protestom bol dňa 18.01.1943 evakuovaný z letiska Gumrak ako jeden z mála vysokých nemeckých dôstojníkov. Po zničení XIV. tankového zboru je v marci poverený jeho opätovným sformovaním vo Francúzsku. Následne sa s ním presúva do Talianska. V júli a auguste 1943 je poverený velením všetkých jednotiek pozemného vojska a protivzdušnej obrany na Sicílii. Tu sa zúčastňuje obranných bojov až do 23.10.1943. Vracia sa späť na východnú frontu, kde preberá velenie 1. tankovej armády podriadenej Skupine armád Juh. V tom čase sú Nemci vytláčaní z Ukrajiny. Začiatkom roku 1944 sa 1. tanková armáda zúčastňuje obranných bojov na severozápade Ukrajiny. Hube sa snaží so svojou armádou pomôcť jednotkám uzatvoreným v Čerkaskej kapse, ale následne sa dostane 25. marca 1944 do obkľúčenia v priestore Kamenec Podolsky (ukrajinsky:Камянець-Подільський). Hubemu sa napokon podarilo 5. apríla 1944 vyslobodiť z obkľúčenia väčšinu svojich mužov, ale 1. tanková armáda stratila značnú časť svojej techniky. Tak bola na niekoľko mesiacov vyradená z účasti na väčších operáciách. Hube bol 20. apríla, už v hodnosti Generaloberst (generálplukovník od 01.04.1944), vyznamenaný za túto úspešnú operáciu Briliantmi k Rytierskemu krížu osobne Adolfom Hitlerom. Na druhý deň, keď odlietal, sa krátko po štarte vojenské lietadlo s ním na palube zrútilo asi 4 km juhozápadne od letiska Ainring u Obersalzbergu. Generál Hans Hube a všetci ostatní účastníci havárie zahynuli.
Vyznamenania :
Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes mit Eichenlaub, Schwertern und Brillanten / Rytiersky kríž rádu Železného kríža s dubovými ratolesťami, mečmi a briliantmi Ritterkreuz des Eisernes Kreuzes / Rytiersky kríž rádu Železného kríža (p.č.405): 01.08.1941 -Eichenlaub/dubové ratolesti k Rytierskemu krížu (p.č.62): 16.01.1942 - Schwerter/meče k Rytierskemu krížu (p.č.22): 21.12.1942 - Brillanten/brilianty k Rytierskemu krížu (p.č.13): 20.04.1944 Ritterkreuz des Kgl. Preuss. Hausordens von Hohenzollern mit Schwertern: rok 1917 1914 Eisernes Kreuz I. Klasse /1914 Železný kríž I. triedy: rok1916 1914 Eisernes Kreuz II. Klasse /1914 Železný kríž II. triedy: rok 1915 Anhaltisches Friedrich-Kreuz Verwundetenabzeichen, 1918 in Silber Ehrenkreuz für Frontkämpfer Wehrmacht-Dienstauszeichnung / Vyznamenanie za dlhú službu v armáde Spange zum Eiseren Kreuz I.Klasse / Spona k železnému krížu I. triedy: 03.06.1940 Spange zum Eiseren Kreuz II. Klasse / Spona k železnému krížu II. triedy: 24.05.1940 Panzerkampfabzeichen in Silber Medaille "Winterschlacht im Osten 1941/1942” Kommandeurskreuz des ital. Militärordens von Savoyen: 06.09.1943 Wehrmachtbericht: 17.08.1943; 31.01.1944; 09.04.1944
URL : https://www.valka.cz/Hube-Hans-Valentin-t24726#350028
Version : 0
Join us
We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.