This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Zuihó
Zaradená do služby: 27.12.1940 ako lietadlová loď
Na vodu bola spustená ako zásobovacia (podporná) loď pre ponorky ale takmer vzápätí prestavaná na lietadlovú loď. Zúčastnila na ťažení na Filipínach v decembri 1941, na útokoch vo východnej Indii v januári 1942, na pokuse o dobytie ostrova Midway v júni 1942. Bola poškodená v bitke pri ostrove Santa Cruz 26.10.1942. V januári a februári sa zúčastnila evakuácie Guadalcanalu a októbri a novembri útočila na Rabaul a takisto sa zúčastnila na akcii vo Filipínskom mori v júni 1944. Bola potopená v bitke pri myse Engano 25.10.1944.
This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Stručná historie lehké letadlové lodě Zuihó
Stavba bola započatá v polovici 30. rokov ako ponorková loď, s možnosťou prestavby na cisternovú alebo lietadlovú loď. Pôvodné meno bolo Takasaki.
Nebola však dostavaná a tak bolo v roku 1939 rozhodnuté o jej dostavbe/prestavbe na lietadlovú loď, pod novým menom Zuihó. Jej sesterskou loďou bola Tsurugisaki - Šóhó.
Prestavba na lietadlovú loď znamenala výstavbu jedného hangára (predlženie pôvodného pre plavákové lietadlá) s kapacitou 30 lietadiel.
Pancierovanie lode bolo minimálne - opancierované boli len pohonné jednotky a sklady munície a paliva. Loď mala dva výťahy, neopancierovanú palubu, ktorá bola v predu skrátená. Velitelský mostík bol situovaný pod predným okrajom letovej paluby.
Pohon zabezpečovali 4 nové kotle Kampon spolu s dvoma turbínami, ktoré zabezpečovali rýchlosť 28 uzlov. Vývod spalín bol vyriešený komínom na pravoboku zahnutým do dola.
Pôvodnú výzbroj tvorilo 8 diel 127 mm a 12 diel ráže 25 mm. Počet 25 mm kanónov postupne narastal až napokon bolo osadených 68 kusov týchto kanónov.
Zdroje: Hewson, Robert: Válečné lodě; vydav. Svojtka 2000; ISBN 80-7237-305-6 Grégr, René: Vládcové oceánu; vydalo Naše Vojsko 1974; Pavlík, Jan: Japonské letadlové lodě; vydal Svět křídel 2003; ISBN 80-85280-97-1 http://hazegray.org/navhist/carriers/ijn_cv.htm
