Pukančík, Pavel

Podplukovník v.v. Pukančík Pavel


Pavol Pukančík sa narodil 20. januára 1920 v Pezinku. Tu absolvoval meštiansku školu a keďže chcel študovať lesníctvo, musel nastúpiť pred prijatím do lesníckej školy povinnú trojročnú lesnícku prax. Po jednej z konfrontácií so svojim nadriadeným, z ktorého sa stal v roku 1939 aktívny nacista, sa rozhodol odísť spoločne s Adolfom Ragasom do Francúzska, kde sa organizovalo československé zahraničné vojsko. 30. apríla 1940 spoločne prekročili blízku maďarskú hranicu a cez Senec a Nové Zámky prešli do Budapešti, odkiaľ odišli s pomocou francúzskeho konzulátu do Juhoslávie.


1. júna 1940 dorazili obaja do Marseille a odtiaľ viedla ich cesta do tábora československej náhradnej a výcvikovej jednotky v Agde. Už 4. júna 1940 sa Pavol Pukančík pri prezentácii prihlásil k letectvu. Onedlho však prišla kapitulácia Francúzska a väčšina príslušníkov československej leteckej skupiny evakuovala z prístavu Port Vedres do Británie. Medzi nimi bol aj Pavol Pukančík. Na palube lode Appapa sa zoznámil s ďalším letcom, Modranom Imrichom Kormanovičom, s ktorým zdieľal spoločný osud až do Imrichovej smrti 3. marca 1942. 24. júla 1940 bol Pukančík prijatý do Royal Air Force (ďalej len RAF) v hodnosti Aircraftman 2-nd Class a stal sa jedným zo zakladajúcich príslušníkov 312. československej stíhacej perute. 24. januára 1941 bol povýšený do hodnosti Aircraftman 1-st Class a 18. júla 1941 bol prevelený do Bombardovacej a streleckej leteckej školy vo West Freugh, kde bol počas štúdia povýšený do hodnosti Leading Aircraftman.


Po absolvovaní výcviku bol 16. augusta 1941 povýšený na Sergeanta a premiestnený k 311. československej bombardovacej peruti. Prvý bojový let absolvoval 22. februára 1942, ako člen posádky Wellingtonu Mk.IC DV516 „KX-K“ Františka Taibera, ktorá mala bombardovať prístav Wilhelmshaven a v ňom kotviace nemecké bitevné krížniky Scharnhorst a Gneisenau. Nasledovali nálety na Paríž, Le Havre, Duisburg, Essen a ďalšie mestá. Koncom apríla 1942 bola celá 311. bombardovacia peruť prevelená od bombardovacieho k pobrežnému veliteľstvu. Po krátkom výcviku sa jednotka presťahovala na základňu Talbenny. Prvou bojovou operáciou na tejto základni nebola však protiponorková patrola, ale nálet na Brémy, ktorého sa zúčastnilo asi 1 000 lietadiel. Pri tejto akcii bol stroj pod velením Josefa Stránskeho zasiahnutý protilietadlovou paľbou do pravého motora, ktorý začal horieť. Pilot však požiar strmhlavým letom uhasil a 27. júna sa vrátil na základňu s nezranenou posádkou. Pri jednej z protiponorkových hliadok 27. júla sa posádke Jozefa Stránskeho, ktorej členom bol aj Pavel Pukančík, podarilo v Atlantiku ťažko poškodiť nemeckú ponorku U-106, Typ IXB. Za túto akciu obdržal Pavel Pukančík prvý Československý vojnový kríž 1939 a 19. decembra 1942 druhý Československý vojnový kríž za 13 úspešných operačných letov v Atlantiku.


Pri svojom 33. operačnom lete 23. novembra 1942 bol Wellington Františka Radinu, v ktorom letel aj Pukančík, napadnutý štvoricou diaľkových stíhačov Junkers Ju 88C a aj jeho zásluhou sa podarilo nepriateľský útok odraziť, ba dokonca tri nemecké stroje poškodiť a jeden zostreliť (zostrelil ho samotný Pukančík). 29. apríla 1943 absolvoval Pavel Pukančík svoj 55. operačný let a dostal dovolenku. Po jej skočení sa hlásil u 1487. letky vlečných terčov (jednotka bola určená k ťahaniu rukávových terčov pre nácvik ostrej streľby stíhačov). Tu zostal šesť mesiacov. V auguste 1943 sa v Barnstaple (grófstvo Devon) oženil s Margaret Parsleyovou a o rok na to sa im narodila dcéra Jana Margaret. Toto manželstvo však nemalo šťastný koniec. Margaret sa po skončení vojny nechcela presťahovať do ČSR a Pavel nechcel zostať v Británii. Na žiadosť Margaret bolo 13. septembra 1951 toto manželstvo rozlúčené.


Počas polročnej leteckej činnosti u 1487. letky vlečných terčov nalietal Pukančík celkom 74 letov v trvaní 93 hodín a 15 minút (celkovo vyše 670 hodín). 20. marca 1943 bol prevelený k Czechoslovak Depot na základni St. Athan, kde konal službu výkonného rotmajstra. 1. marca 1944 bol povýšený do hodnosti Warrant Officer a následne absolvoval výcvik rádiotelegrafistu. 28. apríla 1945 bol Pavel Pukančík opäť pridelený k 311. československej bombardovacej peruti. Tu absolvoval svoj posledný, 56. operačný let. 15. augusta 1945 bol demobilizovaný a 15. januára 1946 sa vrátil do Československa.


12. marca 1946 bol definitívne prepustený z činnej vojenskej služby a vrátil sa do Pezinka, kde sa 1. júna 1946 zamestnal ako technik. Na nátlak manželky sa nakrátko vrátil do Anglicka, kde však dlho nevydržal a definitívne sa vrátil domov. Národný výbor mu ako odbojárovi pridelil živnosť a nehnuteľnosť – hostinec a dom na Štefánikovej. Už 14. februára mu však na žiadosť Okresnej odborovej rady bola živnosť zrušená a hostinec odobratý. Ďalší šok prišiel 28. júna 1949, keď mu bola výnosom Ministerstva obrany odňatá vojenská hodnosť. Ďalšie rany osudu prišli v roku 1955. Na základe nezmyselného obvinenia bol obžalovaný z hospodárskej špionáže v prospech CIA a 6. apríla 1956 mu Najvyšší súd v Prahe potvrdil rozsudok: 12 rokov nútených prác v jáchymovských uránových baniach v Nápravně výchovném ústavu Bytíz. Dňa 9. septembra 1960 mu bol zvyšok trestu amnestiou prezidenta odpustený. Avšak peripetie neskončili. Prechádzal z jedného zamestnania do druhého. Napriek tomu nerezignoval. Niekoľkokrát si podal žiadosť o prešetrenie rozsudku. Skutočnej rehabilitácie sa však dočkal až po novembri 1989. Bol povýšený na podplukovníka vo výslužbe a bol mu udelený Rád Milana Rastislava Štefánika III. triedy. Zomrel 9. marca 1992 v Bratislave.

Zdroj:
SÚDNY, B.: Warrant Officer (Štábny rotmajster letectva) Pavol Jozef Pukančík. In: Historické rozhľady I/2004. Trnava, s. 207-232. ISBN 80-89034-63-2