Markus, Mikuláš

Divízny generál Mikuláš Markus



* 27.6.1897, Málinec (okr. Poltár)
+ 31.1.1967, Ružomberok



- vojak c.k. rakúsko-uhorskej armády, dôstojník Československej armády (1918-1939), veliteľ Pešieho pluku 3 a Motorizovaného pluku 20 na východnom fronte, veliteľ 1. divízie tzv. Východoslovenskej armády, veliteľ IV. a neskôr III. taktickej skupiny počas SNP



Narodil sa 27. júna 1897 v rodine dedinského maloobchodníka v obci Málinec (dnes okres Poltár). V čase vypuknutia prvej svetovej vojny navštevoval štátnu reálku, ale už 15. októbra 1915 musel nastúpiť základnú vojenskú službu v Lučenci. Po narukovaní absolvoval školu dôstojníkov v zálohe a v marci 1916 odišiel na študijnú dovolenku, aby v máji 1916 mohol zmaturovať. Po absolvovaní maturity bol ešte toho roku poslaný na front. K 1. januáru 1917 bol menovaný do hodnosti podporučíka a 1. júla 1917 bol menovaný do hodnosti poručíka. Zhruba tri mesiace po menovaní do hodnosti poručíka pôsobil vo funkcii veliteľa čaty na ruskej fronte, následne bol zranený a po preliečení prevelený na taliansky front. Práve tam ho, ako veliteľa roty, zastihol aj koniec prvej svetovej vojny.


Po skončení vojny plánoval vtedy 21 ročný Markus študovať na Vysokej škole lesníckej, pre nedostatok financií sa mu tieto plány nesplnili. Namiesto toho od 25. mája 1919 stáva dôstojníkom Československej armády a nastupuje k Pešiemu pluku 25 v Lučenci. V roku 1921 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. V rokoch 1921 až 1922 bol odvelený do Litoměřic. Po návrate do Lučenca 1. marca 1922, znova nastúpil do funkcie veliteľa čaty. V Lučenci pôsobil Mikuláš Markus až do 15. septembra 1938, kedy bol prevelený do Jihlavy k Pešiemu pluku 31. V roku 1929 (presne 1. apríla 1929) dosiahol, hodnosti kapitána a o päť rokov neskôr, 1. apríla 1934 pol povýšený do hodnosti štábneho kapitána. Od 15. septembra 1938 nastúpil k Pešiemu pluku 6 v meste Olomouc. V novembri 1938 je prevelený na Slovensko do Banskej Bystrice.


Po vzniku Slovenskej republiky v marci 1939, vzhľadom na nedostatok dôstojníkov slovenskej národnosti, prevzal v hodnosti štábneho kapitána velenie 10. divízie v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že tento útvar sa likvidoval, už 1. mája 1939 bo menovaný do funkcie veliteľa Školy dôstojníkov pechoty v zálohe, taktiež so sídlom v Banskej Bystrici. Následne 17. mája 1939 bol povýšený do hodnosti majora. V čase ťaženia proti Poľsku bol poverený velením Pešieho pluku 6, ktorý bol organizačne podriadený 1. divízii "Jánošík" a ktorého primárnym cieľom bolo v čase ťaženia postupovať v smere na Nowy Targ. Neskôr sa znova vrátil do materskej posádky a prevzal velenie nad Školou dôstojníkov v zálohe. V novembri 1939 prevzal Mikuláš Markus velenie nad Peším plukom 3 vo Zvolene a neskôr v júli 1940 bol povýšený do hodnosti podplukovníka.


Ako veliteľ Pešieho pluku 3 sa taktiež zúčastnil ťaženia proti Sovietskemu zväzu a to hneď od vypovedania vojny. Konkrétne od 1. júla 1941, kedy začal presun pozemných síl Armádnej skupiny, v prípade Mikuláša Markusa 1. divízie, pod velenie ktorej Peší pluk 3 patril. Táto divízia postupovala z priestoru Bardejov - Kapušany - Giraltovce, cez Dukelský priesmyk smerom na Sanok. Následne za zúčastnila bojov o bunkre na Molotovovej línii na východnom brehu rieky San, v okolí mestečka Lesko a južne od tohto mestečka. Z frontu bol Mikuláš Markus stiahnutý 5. decembra 1941. Znova sa na front dostal až v polovici septembra 1942, kedy až do apríla 1943 velil Motorizovanému pluku 20. Po druhom návrate z frontu absolvoval krátku zdravotnú dovolenku a júli 1943 sa opäť vrátil k Pešiemu pluku vo Zvolene. Od 10. januára 1944 už v hodnosti plukovníka prevzal velenie nad 1. divíznou oblasťou v Trenčíne.


V máji 1944 bol Mikuláš Markus prevelený na východné Slovensko, kde pôsobil vo funkcii veliteľa 1. divízie, ktorá bola súčasťou tzv. východoslovenskej armády. V tomto období už mal veľmi úzke kontakty s pplk. gšt. Jánom Golianom a taktiež aj s celým Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady. Čoskoro po prevelení na východne Slovensko v polovici mája 1944 nadviazal kontakty s partizánskym oddielom Čapájev a následne v júni 1944 s partizánskym zväzkom Alexander Nevský. Obom týmto partizánskym skupinám pomáhal dodávkami zbraní a výbušnín. V júli 1944 viedol rokovania s veliteľom 2. divízie plk. Zverinom ohľadom jeho podpory povstaniu. Plk. Zverina, odmietol zapojiť sa do pripravovaného povstania a tak bola pozícia povstaleckého veliteľa 2. divízie ponúknutá pplk. Jozefovi Husárovi, ktorý sa k podpore povstania postavil kladne. V rámci príprav na povstanie vydal, po dohovore s gen. Augustínom Malárom, rozkaz Jazdeckému priezvednému oddielu 2 aby sa vysunula až do oblasti mestečka Dukla (PL), za účelom nadviazania kontaktu s Červenou armádou a taktiež získania čo najpresnejších informácii o situácii nemeckých síl v oblasti. Nadviazanie kontaktu nebolo úspešné, podarilo sa však získať informácie o približných počtoch nemeckých síl v oblasti.


Po vypuknutí povstania sa ešte 30. augusta 1944 plk. Markus stihol zúčastniť porady veliacich dôstojníkov tzv. Východoslovenskej armády, na ktorej sa dohodlo, že po preskupení divízii sa začne útok do nemeckého tyla, podľa pôvodného plánu povstania. Následne však došlo k nezrovnalostiam v realizácii pripravovaného plánu, keď plk. gšt. Viliam Talský aj napriek dohovoru odletel do Sovietskeho zväzu a veliteľ 2. divízie pplk. Jozef Husár nevydal rozkaz na zapojenie 2. divízie do povstania. Po tom čo Nemci spustili operáciu Kartoffelernte zameranú na odzbrojenie dvoch východoslovenských divízii, 31. augusta 1944 vydal plk. Mikulaš Markus rozkaz, na základe ktorého sa mali velitelia okamžite vrátiť k svojim jednotkám a zabezpečiť, aby sa nedali odzbrojiť, zároveň tiež mali klásť odpor. V tomto momente už jednotky oboch divízií nemohli klásť väčší odpor a aj samotný plk. Markus musel zo Svidníka tesne pred jeho obsadením nemeckými jednotkami ustúpiť do Bardejova a odtiaľ do pohoria Čergov. Na Čergove sa sústredilo približne 1 500 vojakov 1. divízie a cely jej štáb. Po niekoľkodňových prestrelkách sa časti tejto skupiny podarilo dostať na povstalecké územie. Dňa 12. septembra 1944 skupina dorazila do priestoru Červenej Skaly, odkiaľ bola transportovaná do Banskej Bystrice, kde sa už mohol plk. Mikuláš Markus hlásiť gen. Jánovi Golianovi.


Už 14. septembra 1944 bol plk. Mikuláš Markus menovaný veliteľom IV. taktickej skupiny 1. československej armády, ktorá mala zabezpečiť obranu hornej Nitry. V období, kedy preberal velenie nad touto oblasťou, už bola značná časť hornej Nitry v rukách nemeckých vojsk. Aj napriek čiastočným úspechom pri zastavení postupu nepriateľa v priestore Veľkej Čausy a Hradca sa nakoniec po obsadení Prievidze situácia pre povstalcov značne zhoršila. Od 22. októbra 1944 bol plk. Markus menovaný veliteľom III. taktickej skupiny, s ktorou koncom októbra ustúpil do hôr v priestore Poľany.


Dňom 26. marca 1945 sa stal veliteľom 4. československej pešej divízie 1. československého armádneho zboru. Ako veliteľ tejto divízie sa zúčastnil posledných bojov pri oslobodzovaní Československa. Po skončení druhej svetovej vojny, od 1. júna 1945 zastával pozíciu veliteľa Bratislavského veliteľstva IV. oblasti a zároveň bol povýšený na brigádneho generála. Už 20. októbra 1945 však odišiel do nižšej funkcie a prevzal velenie VII. zboru v Trenčíne. Hodnosti divízneho generála dosiahol 1. apríla 1947.


V období od 1. decembra 1947 až do 28. februára 1948 absolvoval kurz vyšších veliteľov v Prahe po absolvovaní ktorého sa vrátil na zborové veliteľstvo do Trenčína. Vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ale následne bol penzionovaný a začal pracovať ako plánovač lesného závodu v Liptovskom Mikuláši.


Zomrel 31. januára 1967 v Ružomberku.


Vyznamenania:
Záslužný kríž rádu nemeckého orla II. stupňa (1941)
Železný kríž II. a I. stupňa (1943)
Medaila za hrdinstvo III. a II. stupňa (1940, 1943)
Vojnový víťazný kríž III. triedy (1944)
Rád SNP I. triedy (1945)
Československý vojnový kríž 1939 (1945)
Rád Ordinel Steana Romaniei cu spade in gradul de Comandor cu panglica de Virtute Militara (1947)
a ďalšie...



Zdroje
ŠTEFANSKÝ, Václav: Mikuláš Markus In: Zabudnutí velitelia, Pramene Bratislava pre Múzeum SNP v Banskej Bystrici 1991, s. 37 - 44. ISBN 80-85193-06-X
HLAVINKA, Ján: gen .Mikuláš Markus [on line]. Dostupné na: <http://www.muzeumsnp.sk/osobnost/markus.htm&gt; (18-02-2007)
http.//vojenstvi.cz/vasedotazy_20.htm (23-02-2007)


- za postrehy a pripomienky, ktoré dopomohli k skvalitneniu tohto príspevku, ďakujem Mišovi.