This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Podľa organizačného rozkazu číslo 5, vydaného hlavným veliteľstvom Hlinkovej gardy v Bratislave dňa 15. decembra 1938 Hlinkova garda sa delila na tieto zbory:
- Hlinkova mládež
- Hlinkova garda
- Dôvernícky zbor
Hlinkova mládež sa ďalej členila na:
- vĺčatá (6 - 10 rokov)
- orlíkov (10 - 14 rokov)
- junákov (14 - 19 rokov)
Hlinkova garda sa členila na:
- úderníkov (19 - 40 rokov)
- obrancov (40 - 60 rokov)
- rodobrancov
Okrem toho mohla byť tvorená HG i podľa zložiek ideových alebo odborných, a to na dobrovoľníkov - legionárov, akademickú mládež, železničiarov, poštárov, letcov, jazdcov, motoristov, bicyklistov a pod.
Jednotky HG
Najmenšou a základnou jednotkou bolo družstvo pozostávajúce z 8-15 gardistov, čata mala 3 družstvá, stotina 4 čaty, zástava 4 stotiny, pluk 3-4 zástavy, divízia 3 pluky. Podľa počtu obyvateľstva a gardistov mohli byť v počtoch jednotiek malé rozdiely.
Družstvo organizovali jedným veliteľom družstva, jedným zástupcom veliteľa družstva a jedenástimi gardistami.
Čata zahŕňala jedného veliteľa čaty, jedného zástupcu veliteľa čaty a tri družstvá.
Stotinu tvoril jeden veliteľ stotiny, jeden zástupca veliteľa stotiny (veliteľ tretej čaty), dvaja trubači, jeden zdravotný poddôstojník, štyria nosiči ranených a štyri čaty.
Zástavu tvoril jeden veliteľ zástavy, jeden pobočník veliteľa zástavy, jeden trubač, jeden lekár, jeden zdravotný poddôstojník a dvaja nosiči obväzov, jeden pisár a štyri stotiny.
Pluk bol organizovaný jedným veliteľom pluku, jedným pobočníkom veliteľa pluku, jedným trubačom, lekárom pluku, jedným zdravotným poddôstojníkom, dvoma nosičmi obväzov, dvoma pisármi, plukovou hudbou a tromi zástavami.
Veliteľský zbor pozostával z veliteľa, pobočníka a piatich oddelení (organizačné a osobné, propagačné a politické, výcvikové, osvetové, hospodárske).
Tvorenie jednotky
Každé miestne veliteľstvo zorganizovalo jednotky na základe počtu členov a rozdelilo ich na úderníkov a obrancov, so zreteľom na ich zameranie (akademici, železničiari, poštári, atď.).
Pre každú jednotku miestny veliteľ určil jedného gardistu ako veliteľa. Tento veliteľ organizoval jednotky podľa stanovených zásad a sám určoval veliteľov družstiev, čiat atď.
Okresné veliteľstvo organizovalo z jednotiek obcí a miest vyššie jednotky zlúčením menších jednotiek (napr. družstvá susediacich obcí zlúčil do čaty, čaty do stotín atď.).
Oblastné veliteľstvo tvorilo podobným spôsobom svoje iné jednotky. Oblastným veliteľstvám prideľovali aktívnych dôstojníkov v spolupráci s Ministerstvom národnej obrany. Títo dôstojníci boli výcvikovými a organizačnými poradcami veliteľov oblastí. V sídlach okresných veliteľstiev sa nachádzali okresné a miestne veliteľstvá HG. V sídlach oblastných veliteľstiev sídlili oblastné, okresné a miestne veliteľstvá.
zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša: ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora
Autor vo svojej práci k tejto kapitole použil najmä tieto zdroje:
LETZ, Róbert: Biskup Michal Buzalka a politický život. In: Biskup Michal Buzalka,
Bratislava : Lúč, 2002, s.91.
Slovenský národný archív Bratislava, archívny fond Hlinkova garda, inventárne číslo
604 - 53 - 1.