MPG-69

V roku 1969 vznikla pod vedením plk. mgr. inž. Zbigniewa Węglarza z vyššej dôstojníckej automobilovej školy v Pile zaujímavá konštrukcia cvičného pásového vozidla-trenažéra. Bola vytvorená jednoduchá platforma s piatimi pneumatikovými kolesami na každej strane(z toho predné koleso bolo napínacie, zadné koleso bolo hnacie). Na kolesách boli napnuté jednoduché pásy. Toto jednoduché vozidlo obdržalo označenie MPG-69 (Mały Pojazd Gąsienicowy). Vznikli dve verzie vozidla.


Prvou verziou bolo vozidlo určené k výcviku vodičov pásových ťahačov. Vozidlo bolo len holým podvozkom, ktorý poháňal dvojvalcový štvortaktný motocyklový motor M-72 s výkonom 22 koní. Vozidlo vážilo cca 700 kg a dosahovalu maximálnu rýchlosť 50 km/hod.


Druhou verziou bolo vozidlo určené pre výcvik vodičov tankov (T-54/T-55) a iných pásových vozidiel. Toto vozidlo dostalo oceľovú nadstavbu zo šikmo naklonených dosiek. Tvarovo sa podobal stíhačom tankov Jagdpanzer 38(t), či Maresal. Vozidlo poháňal dvojtaktný trojvalec S-31 z automobilu Syrena 104 s výkonom 40 koní. Vozidlo malo zdvojené kolesá a širšie pásy. Vozidlo vážilo cca 1200 kg a výborný merný tlak na pôdu, ktorý bol 0,08 kg/cm², čo mu zabezpečovalo výborné jazdné vlastnosti v teréne. Maximálna rýchlosť bola 35 km/h. Vnútorné vybavenie, prístrojové vybavenie, periskopy a riadiace prvky boli rovnaké aké boli v tankoch. Vo vozidle boli sedačky pre žiaka a inštruktora. Inštruktor mal k dispozícii brzdový pedál, riadiacu páku a spínaciu skrinku a pre lepší výhľad mal pred sebou veľké okno.


Tieto vozidlá boli lacnou alternatívou na výcvik vodičov (úspora na jeden km jazdy bola 256 zlotých) a používala sa vo všetkých cvičných jednotkách, kde prebiehal výcvik vodičov tankov. Počet postavených vozidiel je mi neznámy.