This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
(1823 - 1849)
Narodil sa v meste Kiskőrös, v župe Kiskun. Pochádzal z chudobnej rodiny - jeho otec, krčmár István Petrovics bol Srb, ktorého predkovia sa pomaďarčili a jeho matka, Mária Hrúzová bola Slovenka z Turca. Svoje detstvo strávil v dedine Félegyháza. Skoro sa začal zaujímať o literatúru, ako dvanásťročný začal písať poéziu, obdivoval francúzskych a nemeckých romantikov. Neskôr s rodičmi putoval po krajine, spoznával život ľudu a inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou. Dokazuje to veršovaná rozprávka „Víťaz Janko“ z roku 1845, v ktorej hrdina v boji proti Turkom prežije rôzne dobrodružstvá, putuje ríšou rozprávok, aby sa nakoniec stretol so svojou milou. Roku 1840 prijal umelecké meno, ktoré si sám vymyslel – Petőfi. Po vypuknutí revolúcie roku 1848 sa stal vodcom revolučnej mládeže a bojoval na čele povstania. Písal revolučné básne, napr. „Obeste kráľov!“, ľúbostnú, reflexívnu a prírodnú lyriku. Reakciou na revolučné hnutie je epická skladba z roku 1848, „Apoštol“, v ktorej tragický osud revolucionára pripomína udalosti zo života básnika. Petõfi zahynul pri potlačení povstania v boji s ruskými cárskymi vojskami, pochovaný je zrejme v masovom hrobe na neznámom mieste. Svojimi revolučnými myšlienkami zapôsobil aj na slovenských autorov, napríklad Janka Kráľa.