Jízdní dosah v terénu: Cross-country Cruising Range:
? km
? mi
Překonávání překážek: Obstacles Crossing:
Svah: Gradient:
? °
? %
Boční náklon: Side Slope:
? °
? %
Překročivost: Trench Crossing:
? m
?
Výstupnost: Vertical Obstacle:
? m
?
Brodivost: Fording Depth:
? m
?
Nástavba: Superstructure:
-
-
Výzbroj: Armament:
2x guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
2x machine gun MG 34 cal. 7,92 mm
Uživatelské státy: User States:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Немецкий противотанковый трал - časopis Polygon 1/2001
URL : https://www.valka.cz/Minenraeumer-Alkett-odminovacie-vozidlo-t33094#639175
Version : 0
This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Na základe ideovej predstavy In 5, ktorú autorizoval Waffenamt dňa 16.9.1940 bolo rozhodnuté o vývoji samohybného odmínovacieho vozidla, ktoré malo vytvárať priechody v mínových poliach na cestách a v teréne a to i počas bojových akcií. Na programe sa zúčastnili dve firmy a to Alkett a Krupp. Princíp odmínovania bol založený na iniciácii mín prechodom ťažko opancierovaného a mohutného stroja priamo cez mínové pole, kde aktivoval míny vlastnou váhou stroja. Konštrukcie museli zvládať množstvo výbuchov. Stroj mal takto vytvoriť vyčistený pás zeme široký tri metre. Hmotnosť vozidla nemala prekročiť 40 ton, celkový výšku 2,7 metra, šírku 3 metre a dĺžku 10 metrov. Pancierovanie stroja malo odolávať priebojnému puškovému strelivu od vzdialenosti 30 metrov. Vo firme Alkett vznikol kuriózny trojkolesový stroj. Trup vozidla bol zvarený z pancierovaných plátov ocele do konštrukcie jednoduchých tvarov. Najviac ohrozená časť stroja bolo dno, ktoré bolo riešené ako dvojvrstvé. Vonkajší pancier bol hrubý 40 mm, vnútorný pancier bol hrubý 20 mm. Priestor medzi nimi bol vystužený troma pozdĺžnymi a deviatimi priečnymi oceľovými výstuhami z plechov hrubých 20 mm. Špekuluje sa, že medzi oboma panciermi mohla byť vrstva štrku a popola, tak ako to bolo kedysi riešené na iných bojových zariadeniach (lode). Vozidlo bolo rozdelené do štyroch častí. V prednej sa nachádzala kabína vodiča. Vodič sedel v ľavej časti, výhľad mu zabezpečoval jednoduchý priezor. V prípade ohrozenia sa dal zakryť pancierovou klapkou a vodič sledoval terén pred sebou pomocou binokulárneho periskopu. Za kabínou vodiča bol priestor veliteľa vozu, ktorý mal k dispozícii obrannú výzbroj vo vežičke z Pz. Kpfw. I, ktorá bola vyzbrojená dvoma guľometmi MG 34 kalibru 7,92 mm. Ďalej bola uložená pohonná jednotka a prevodovka. Stroj mal tri kolesá - vpredu hranaté po obvode mal namontované mohutné oceľové bloky, ktorými sa na pôdu prenášal tlak váhy celého stroja (podľa návrhu Dr. Koppischa z Norimbergu). Vzadu sa nachádzalo tretie koleso menšieho priemeru, pomocou ktorého stroj zatáčal. O stroji chýbajú podrobnejšie informácie. Prototyp mal byť postavený v 8/1942. Existuje hlásenie z 3.6.1943, ktoré spomína, že vozidlo vážilo až 55 ton1) a bolo poháňané tankovým motorom s výkonom 300 koní (Maybach HL 120), s ktorým dosahoval maximálnu rýchlosť 15-20 km/hod. Nárast rýchlosti nebol kvôli archaickej konštrukcii kolies možný. Počas testov došlo k zlomeniu mechanizmu riadenia. Nie sú známe podrobnejšie výsledky testov. Výsledky jazdných testov na piesočnatom povrchu boli uspokojivé, testy odolnosti proti mínam neboli prevedené. Stroj bol ukoristený sovietskou armádou, ale rovnako sa nevie, v ktorom období. Viedli sa dohady, že stroj bol ukoristený v bitke pri Kursku v roku 1943, i že bol stroj nájdený na skládke šrotu vo východnom Nemecku v 50. rokoch. Ruský historik M. Svirin uvádza, že stroj bol vo vlastníctve a bol testovaný na základni v Kubinke v roku 1947. Po ukončení testovania skončil stroj bez záujmu ruskej armády v skladoch v Kubinke, kde dnes tvorí súčasť muzeálnej zbierky. Vozidlo a testy sú opísané v technickej správe sovietskej armády z 31.7.1947. Zásadným rozdielom je uvedenie celkovej hmotnosti vozidla, kde sovietské zdroje uvádzajú 38 ton. Hoci odolnosť kolies bola dostačujúca i proti protitankovým minám, nedochádzalo k vyčisteniu plochy po celej šírke stroja. Nevyčistená plocha medzi hlavnými a zadným kolesom tvorila dva pruhy. Percentuálne to vychádzalo na cca 40 % šírky vozidla. Vozidlo bolo neohrabané a preto nestálo za úvahu podrobnejšie ho testovať. V čase vývoja vozidla vznikli iné metódy odmínovania, než takéto ťažkopádne. Dlho sa o existencii tohoto stroja nevedelo. Medzi prvými kto zverejnil nejaké informácie bol historik Steven Zaloga, neskôr zverejnil Svirin dobové fotografie z ruského testovania.
Levá zadní strana (s viditelným muzejním označením)
URL : https://www.valka.cz/Minenraeumer-Alkett-odminovacie-vozidlo-t33094#538741
Version : 0
Reklama
Join us
We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.