Po maturitách v roku 1915 vstupuje Adolf Heusinger ako vojnový dobrovoľník v hodnosti Fahnenjunker do 7. thüringische Infanterie-Regiment Nr. 96 v Gere. V bojoch pri Verdune je ťažko zranený a 1.7.1917 je povýšený do hodnosti Leutnant, v ktorej sa vracia k svojej jednotke ako Ordonnanz-Offizier. Na jeseň roku 1917 je druhýkrát ťažko zranený a súčasne sa dostáva do britského zajatia, z ktorého je prepustený až v decembri/prosinci 1919.
Po prevzatí reichswehrom je preložený ako pobočník (Bataillonsadjutant ) k III. Bataillon, Infanterie-Regiment 15. Dňa 1.4.1925 prichádza povýšenie do hodnosti Oberleutnant a v roku 1927 prechádza k 12. (MG-) Kompanie, Infanterie-Regiment 15. Od roku 1927 do 1930 absolvuje Adolf Heusinger vzdelávanie pre zástupcov veliteľov v Berlíne, ktoré ukončí s nadpriemerným výsledkom. V nadväznosti na to je preložený na operačné oddelenie vrchného veliteľstva armády (Operationsabteilung des Oberkommandos des Heeres) a v rokoch 1931 – 1932 pôsobí ako dôstojník generálneho štábu na berlínskom ríšskom ministerstve brannej moci (Reichswehrministerium). V októbri/říjnu 1932 je povýšený do hodnosti Hauptmann a je mu zverené velenie 13. (Infanteriegeschütz-) Kompanie v Infanterie-Regiment 18. V marci/březnu roku 1936 je po necelých troch rokoch pôsobenia v štábe 11. Infanterie-Division povýšený do hodnosti Major.
Následne na to sa vracia opätovne na operačné oddelenie vrchného veliteľstva armády, ktorého veliteľom sa stáva po povýšení do hodnosti Oberst v septembri/září roku 1940. Ďalšie povýšenie prichádza 1.12.1941, kedy je povýšený do hodnosti Generalmajor a 1.2.1943 do hodnosti Generalleutnant. Po vylúčení Haldera ako náčelníka generálneho štábu armády (Generalstabschef des Heeres) 24.9.1942 sa Heusinger márne uchádza o miesto veliteľa vojenskej jednotky a zostáva naďalej vo funkcii veliteľa operačného oddelenia. Medzi jeho povinnosti patrí aj analýza správ a hlásení z veliteľstiev frontu a následné spracovanie skutočnej situácie a návrhov riešení. Výsledok jeho práce potom prednáša náčelník generálneho štábu Hitlerovi pri dennej porade o situácii, pričom Heusinger asistuje. Práve preto sa Generalleutnant Heusinger zúčastňuje porady s Hitlerom aj dňa 20.7.1944, kedy objasňuje situáciu skupiny armád Sever (Heeresgruppe Nord). Keď o 12.42 hod. exploduje v miestnosti Stauffenbergova bomba je Heusinger jej črepinami ťažko zranený na oboch nohách, súčasne utrpí i popálenie časti hlavy a poranenie hrude a pravej ruky. V nemocnici je pre podozrenie z účasti na pokuse o puč zatknutý gestapom, neskôr je však prepustený. Pretože ostatných desať rokov nevelil žiadnej jednotke, nie je mu zverené žiadne velenie a po preliečení zranení je preložený do Führer-Reserve. Tu aj bez využitia zostáva až do skončenia vojny. V posledných dňoch vojny vytvára bojovú skupinu okolo generála Stumpffa a s touto sa dostáva do amerického zajatia. V zajatí je američanmi intenzívne vypočúvaný a následne postavený pred súd v Norimberku ako svedok obžaloby.
Po prepustení zo zajatia žije Heusinger v meste Harz a neskôr sa stáva poradcom spolkového kancelára pre otázky vojenskej bezpečnosti (Ratgeber des Bundeskanzlers für Fragen der militärischen Sicherheit). V roku 1952 je vymenovaný za vedúceho vojenského oddelenia “Dienststelle Blank”, z ktorého je neskôr vytvorené spolkové ministerstvo obrany (Bundesverteidigungsministerium). Dňa 1.11.1955 je v hodnosti Generalleutnant reaktivovaný a vymenovaný za predsedu hlavnej vojenskej rady spolkového ministerstva obrany. V júni/červnu 1957 sa stáva prvým generálnym inšpektorom Bundeswehru (1. Generalinspekteur der Bundeswehr) a súčasne je povýšený do hodnosti General, pričom má rozhodujúci podiel na výstavbe Bundeswehru. V decembri/prosinci 1960 je zvolený za člena novo vzniknutej vojenskej komisie NATO. V tomto úrade pôsobí tri roky, než dňa 29.2.1964 ako 67-ročný odchádza do výslužby. Za svoje zásluhy je vyznamenaný vysokým vyznamenaním - Großen Bundesverdienstkreuz mit Stern und Schulterband.
Vyznamenania: - Železný kríž I. triedy (Eisernes Kreuz I. Klasse): 24.12.1917 - Železný kríž II. triedy (Eisernes Kreuz II. Klasse): 8.6.1916 - Herzogl. Braunschweigisches Kriegsverdienstkreuz II. Klasse: 22.1.1917 - Reussisches Ehrenkreuz III. Klasse mit Schwertern: 1917 - Reussische Silberne Verdienstmedaille mit Schwertern: 1916 - Verwundetenabzeichen, 1918 in Schwarz - ? - Ehrenkreuz für Frontkämpfer: 18.1.1935 - Wehrmacht-Dienstauszeichnung II. Klasse: 2.10.1936 - Spange zum EK I: 5.6.1940 - Spange zum EK II: 6.10.1939 - Komturkreuz des Kgl. Italien. Orden der Krone: 1940 - Komturkreuz des Kgl. Ungar. Verdienstorden: 1941 - Kriegsverdienstkreuz II. Klasse mit Schwertern - ? - Kriegsverdienstkreuz I. Klasse mit Schwertern - ? - Finnisches Freiheitskreuz 1. Klasse mit Schwertern: 25.3.1942 - navrhnutý na udelenie Rytierskeho kríža Železného kríža (eingereicht zum Ritterkreuz und zum Ritterkreuz des Kriegsverdienstkreuzes) - ? - Verwundetenabzeichen in Silber, 20.7.1944
povojnové: - US "Legion of Merit", Kommandeurkreuz: 15.10.1960 - Grosses Verdienstkreuz des Verdienstordens der Bundesrepublik Deutschland mit Stern und Schulterband: 1963
zdroj: Lexikon der Wehrmacht; ABR
URL : https://www.valka.cz/Heusinger-Adolf-Bruno-Heinrich-Ernst-t23194#87615
Version : 0
Join us
We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.